Tak máme tu pokračovanie... piatok večer.. nemám čo robiť :D príjemnú zábavu :)
"Ja som hladný." "Ahh joo. Buď rád, že sa dnes najeme." "Tak prečo to tak dlho trvá? Ja už chcem JESŤ!!!!" Odkašlem si. Odmietam uveriť tomu, že sú to oni. Majú rovnaký hlas, ale to by bola až priveľká náhoda. Kytica sa posunie a oni na mňa pozerajú ako na zjavenie. Ja tam stojím s rukou vbok, trochu naklonená na stranu a Ikutom, ktorý na nich škaredo zazerá. Viem to, pretože mi zatína pazúriky do hlavy. Sme stelesnená naštvanosť. "Čo tu doriti chcete?" nasrato sa spýtam. Ranmaru- to on držal kyticu sa ako prvý spamätá a žiarivo sa na mňa usmeje, podá mi kvety a ukloní sa. "Teší nás. Sme vaši nový susedia. Ďakujeme za pozvanie. Bez vašej pohostinnosti by sme hladovali." Všetci pritakávali. Ako inak, Kyouheiho reakcia bola iná. "Odmietam. Radšej budem hladovať ako jesť niečo, čo navarilo to čudo," vraví a prstom ukazuje na mňa. "Prstom sa neukazuje a varila onee-chan a nie ja." "Ahh. Už ste tu." Vchádza onee-chan. Je trochu nižšia ako ja, má dlhé blond vlasy čisté modré oči a je úúúúúúúúúúúúúplne cute.
Pozrie na nich. Na mňa. "To nie je možné... Ale ako to .. Veď ...?" Ja sa začnem smiať. "Vieš, že som reagovala rovnako?" "Ahááá. Takže Kyohei-kun bol dôvod, prečo si zdrhla s trhov." Ako dobre ma pozná. "No zdrhla je silné slovo. Berme
to tak, som sa musela učiť." Teraz sa smeje ona.
to tak, som sa musela učiť." Teraz sa smeje ona.
Zatiaľ, čo sa mi tak dobre bavíme, tí štyria na nás čumia a NIČOMU nerozumejú. "Akoto,že ajty vieš ako sa voláme a nikdy si nás nevidela?" zarazene sa pýta Takenaga. " Ty si im nepovedala odkiaľ ich poznáme?" pýta sa ma. Ja zčrvenám (za čo sa preklínam). " Nie. Nevedela som ako." "Dobre" smerom na mňa. "Poďte ďalej, predsa tam nebudete tak stáť." Obráti sa na nich. "Ďakujeme" odpovedajú všetci naraz. "Niet zač." a všetci sa na seba pozerajú so žiarivými úsmevmi na perách. To kde som sa ocitla? Medzi samými dazling creatures. Povzdychnem si a chcem pláchnuť do izby.
"Nech ťa to ani nenapadne." Ani sa neotočila a už mi to zatrhla. Vážne ma dobre pozná. Často si pripadám ako ja tá mladšia, ktorá potrebuje stále niekoho na ochranu. A malo by to byť opačne.
Rin ich už posadila k stolu. Ja s Ikutom na hlave si sadáme ako poslední.
Čumia naňho ako na netvora. "To dokonca bude s nami aj jesť?" s odporom sa pýta Kyouhei. ´Čo má sakra proti mne?´ "Veď je zlatý."oponuje mu Yuki. "Prečo ho stále nosíš na hlave?" "Je to jeho najobľúbenejšie miesto. Všakže." Slastne sa usmejem a poškrabkám ho. On spokojne vrčká. A ako odpoveď prišlo jedno krátke ale výstižne "Mňau." Rozosmejem sa. Obaja sa potmehútsky usmievame a vyslúžime si ďalšiu vlnu divných pohľadov. Okrem Yukiho.
"Môžem si ho na chvíľu podržať?" pýta sa. "Ale až po večery." Zavelí Rin a začne sa podávať jedlo.
"Nech ťa to ani nenapadne." Ani sa neotočila a už mi to zatrhla. Vážne ma dobre pozná. Často si pripadám ako ja tá mladšia, ktorá potrebuje stále niekoho na ochranu. A malo by to byť opačne.
Rin ich už posadila k stolu. Ja s Ikutom na hlave si sadáme ako poslední.
Čumia naňho ako na netvora. "To dokonca bude s nami aj jesť?" s odporom sa pýta Kyouhei. ´Čo má sakra proti mne?´ "Veď je zlatý."oponuje mu Yuki. "Prečo ho stále nosíš na hlave?" "Je to jeho najobľúbenejšie miesto. Všakže." Slastne sa usmejem a poškrabkám ho. On spokojne vrčká. A ako odpoveď prišlo jedno krátke ale výstižne "Mňau." Rozosmejem sa. Obaja sa potmehútsky usmievame a vyslúžime si ďalšiu vlnu divných pohľadov. Okrem Yukiho.
"Môžem si ho na chvíľu podržať?" pýta sa. "Ale až po večery." Zavelí Rin a začne sa podávať jedlo.
Takže. Pokračovanie nabudúce.
Cez večeru sa povie niečo dôležité. A prezradím, že príde aj neočakávaná návšteva a oznámenie. Máte sa na čo tešiť ;)




niekedy v priebehu buduceho tyzdna mozno az cez vikend