Som veľmi rada, že sa vám ten príbeh páči. Tu je pokračovanie. ;)
Medzitým v izbe :
Rin sa na nich dobre zabáva. "No teda. Ani my nechápeme ako je to možné, ale berte to ako fakt." Vraví. "A budete vôbec chodiť na školu? Ja tu chodím na strednú dievčenskú." Prvý sa preberie Yuki. Pozrie na ňu a odpovedá. " Morii." "Vážne? Tam chodí aj onee-chan. Takže budete asi spolužiaci." Takenaga zaregistruje. "Naozaj? A môžem si pozrieť, čo sa učia?" Prečo nie?" Podáva mu zošit zo stola. Ranmaru si ľahne na MOJU!!! posteľ
a Kyouhei a Yuki tam len tak stoja. Kyohei zaznamená ruch na chodbe a otočí hlavu. Vojdem do izby a rovno idem k stolu a začnem hľadať zošit.
"Jéé Lucy!" zajasá Rin. "Rin :D Ako sa máš? Večnosť som ťa už nevidela." To odpovedá Lucia s rovnakou radosťou. Peter zatiaľ trpezlivo vysvetľuje Mati tú matiku. "Ahh. Vzdávam to. Počkaj dám ti Reiko." HODÍ mi môj nový mobil a začne pokúšať Rin. Klasicky jej roztrapatí vlasy. "Ako sa darí Junior?" "Dobre a tebe veľký braček?"
Lucy a Peter si vôbec nevšimli chalanov v izbe. "Mať? Tak čo máš za problém?" "Mno. Ako to že tam ide odmocnina y troch a potom konečný výsledok je v metroch kubických?" "Ahh jo. Pozri sa dobre na ten vzorec. Tam máš obsah plášťa, kde ti vznikne tá odmocnina. Áno?" "Hej, vidím." "Dobre, ž len dosadíš čísla do vzorca a cele dáš do kalkulačkz. Nepočítaj s medzivýsledkami. Len to pekne daj cele do kalkulačky. Máš?" " Jéé. Áno." " A teraz tie metre kubické. V b máš vypočítať objjem a tie sú v 3 mocnine." Chvíľu ticho. "ÁÁÁnóóó. Ďakujééééém." "Nemáš zač. Paaa zajtra." "Jasne paa v buse."
Skladám mobil. Až teraz sa poobzerám po izbe. Takenaga na mojej posteli, Rin na sedačke. Počkať, veď to je Peťov zošit. Idem k nemu. "Môžem ten zošit?" "Prečo?" "lebo je to Peťov zošit a nie môj a zajtra máme písomku a potrebuje ho hoci neverím ,že sa bude učiť. Ale z neho robí ťahák." vravím s úškrnom na tvári. To ale začuje Peťo. Pozrie na mňa, že niečo odvrkne a až vtedy si uvedomí, že niekto iný je v izbe. "Kto ste?... Počkať, ja vás poznám. Nie sú to tí z tých tvojich blbostí?.. Áno ste to vy." "Môžete s tým už konečne prestať?" nazúrene vrčí Kyouhei. "Dobre. Dobre. Ale vážne ste zlatí." S úsmevom vraví Lucia. Obraciam sa na Rin. "Nechcela si im niečo povedať?" Rin smutne na mňa pozerá. "Asi by som už mala. Lucy, Peter." Pozrie na nich," Odchádzam na pol roka do Európy." "Čože????" "To nie je pravda, veď.." pozrú na mňa. Všetci. Dazling creatures teda vedia, čo sa nám stalo. Vyčarujem úsmev na tvári (ani neviem ako). "je to jej šanca niečo sa naučiť do života. Nebudem jej vtom brániť." Kyohei: "Klame alebo to myslí vážne, ale tie oči... To neveští nič dobré." Yuki: "Čože? A ja som sa tešil, že sa s ňou spoznám bližšie. Nevadí. Veď za chvíľu je späť." Ranmaru:" Čo bude robiť sama? Veď nikoho nemá." Takenaga:" Dúfam, že bude v poriadku."
= myslia si.
a Kyouhei a Yuki tam len tak stoja. Kyohei zaznamená ruch na chodbe a otočí hlavu. Vojdem do izby a rovno idem k stolu a začnem hľadať zošit.
"Jéé Lucy!" zajasá Rin. "Rin :D Ako sa máš? Večnosť som ťa už nevidela." To odpovedá Lucia s rovnakou radosťou. Peter zatiaľ trpezlivo vysvetľuje Mati tú matiku. "Ahh. Vzdávam to. Počkaj dám ti Reiko." HODÍ mi môj nový mobil a začne pokúšať Rin. Klasicky jej roztrapatí vlasy. "Ako sa darí Junior?" "Dobre a tebe veľký braček?"
Lucy a Peter si vôbec nevšimli chalanov v izbe. "Mať? Tak čo máš za problém?" "Mno. Ako to že tam ide odmocnina y troch a potom konečný výsledok je v metroch kubických?" "Ahh jo. Pozri sa dobre na ten vzorec. Tam máš obsah plášťa, kde ti vznikne tá odmocnina. Áno?" "Hej, vidím." "Dobre, ž len dosadíš čísla do vzorca a cele dáš do kalkulačkz. Nepočítaj s medzivýsledkami. Len to pekne daj cele do kalkulačky. Máš?" " Jéé. Áno." " A teraz tie metre kubické. V b máš vypočítať objjem a tie sú v 3 mocnine." Chvíľu ticho. "ÁÁÁnóóó. Ďakujééééém." "Nemáš zač. Paaa zajtra." "Jasne paa v buse."
Skladám mobil. Až teraz sa poobzerám po izbe. Takenaga na mojej posteli, Rin na sedačke. Počkať, veď to je Peťov zošit. Idem k nemu. "Môžem ten zošit?" "Prečo?" "lebo je to Peťov zošit a nie môj a zajtra máme písomku a potrebuje ho hoci neverím ,že sa bude učiť. Ale z neho robí ťahák." vravím s úškrnom na tvári. To ale začuje Peťo. Pozrie na mňa, že niečo odvrkne a až vtedy si uvedomí, že niekto iný je v izbe. "Kto ste?... Počkať, ja vás poznám. Nie sú to tí z tých tvojich blbostí?.. Áno ste to vy." "Môžete s tým už konečne prestať?" nazúrene vrčí Kyouhei. "Dobre. Dobre. Ale vážne ste zlatí." S úsmevom vraví Lucia. Obraciam sa na Rin. "Nechcela si im niečo povedať?" Rin smutne na mňa pozerá. "Asi by som už mala. Lucy, Peter." Pozrie na nich," Odchádzam na pol roka do Európy." "Čože????" "To nie je pravda, veď.." pozrú na mňa. Všetci. Dazling creatures teda vedia, čo sa nám stalo. Vyčarujem úsmev na tvári (ani neviem ako). "je to jej šanca niečo sa naučiť do života. Nebudem jej vtom brániť." Kyohei: "Klame alebo to myslí vážne, ale tie oči... To neveští nič dobré." Yuki: "Čože? A ja som sa tešil, že sa s ňou spoznám bližšie. Nevadí. Veď za chvíľu je späť." Ranmaru:" Čo bude robiť sama? Veď nikoho nemá." Takenaga:" Dúfam, že bude v poriadku."
= myslia si.
Vracia zošit Peťovi. "Tu máš. A kde je moja fyzika?" vyberá ju a podáva mi ju. "Sorry." Povieme naraz. "Odprevadím vás dole. Potom si to ešte musím prejsť." Lucia sa obracia na Rin. "Kedy odchádzaš?" "26,12," ôEšte sa určite prídeme rozlúčiť." Tuho ju objíme a obaja ma nasledujú. Pri dverách. "Tak zajtra v škole." " A nezabudni sa aj niečo naučiť" "To sa neboj." "Myslela som z NOSky." Rozosmejú sa a ruka v ruke odchádzajú.
Počujem za sebou šuchot nôh. Odchádzajú? "Ďakujeme za výbornú večeru a vašu pohostinnosť." ďakuje Ranmaru a všetci sa poklonia Rin. "Zajtra sa ide o koľkej do školy?" a ja automaticky odpovedám "O 8:10." Zarazím sa. Čo tým mysleli? "Počkať. Vy budete chodiť na tú istú školu?" chytá ma druhý infarkt za jeden večer. "vyzerá to tak." Povie Takenaga a Kyouhei naraz. "Tak zajtra ráno." lúči sa Yuki. Ja tam stojím ako obarená, neschopná ani povedať dobrú noc. ´To je moja smrť. A mala som pravdu. Kyouhei sa prišiel ospravedlniť len preto, lebo ma ľutoval. "Iem utrieť riad a ešte doopakovať NOSKu." Oznamujem Rin. "Ok. Ja idem kuknúť telku. " Odchádza do svojej izby. Je na druhom konci ako moja a je cela modro biela. Zatvorí za sebou dvere.
Ja v kuchyni mlčky utieram riad a nie som schopná ani len myslieť ,nieto ešte do seba niečo vtlačiť z tej blbej NOSky. Dorobím t. Vraciam sa do izby a kašlem na NOSku. Pozriem sa von z okna. Pochytí ma amok. Postŕham všetky plagáty z YNSH. Prestanem. Uložím ich a sadnem si za stôl nad učivo.
Pokračovanie prinesie pohľadz na situciu ostatných. Potom škola. Teda konečne. Už ju dosť dlho sľubujem. Sorry, ale teraz už vážne bude. :D




nono preco
wes ake pekne su tie plagaty
8predstavu je si ich8 ... ale tak skolaaa... sa tesim xD to bude zaujimave 