close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Home Anime Manga Download J/K-pop & J/K Drama & Other & Story

SB ^.^

Na tomto blogu su clanky od 18!!! rokov- yaoi

_____________________________________________________

Čierna ruža 8.časť

3. března 2010 v 21:00 | dragon |  Cierna ruza

Nech sa paci. Pridavam aj nove postavy do obrazkov. Dufam, ze sa tobude pacit. :) Ahh a tu je nieco na sprijemnenie citania :)



Janka sa najprv pozrela na ruky, čo Reiko obkolesovali, potom na tvár a skoro odpadla. "Kto preboha ste? Akoto, že som si vás nevšimla?" pokúšala sa vravieť vyrovnane. ´Oni sú až nenormálne krásni."
Myslí si. Peter, ktorý jediný vedel kto sú sa spýtal pochopiteľne inú otázku. "Akoto, že idete s nami v buse? Nemáte ísť do školy?"
Oni naňho len pozerajú a čakajú kým mu to dôjde. Doplo mu. "To nie je možné!! Vy budete chodiť k nám do školy?" vraví a pritom pozerá na mňa. Ja nemo prikývne. "Ja som Takenaga." "Ja Ranmaru." "ja Kyouhei." "Ja Yuki." "Radi vás spoznávame." Jednohlasne povedia a ŽIARIVO sa usmejú. Teraz Janka vážne odpadla.
Reiko s Cakym ju kriesia. Našťastie sa rýchlo prebudí. "Poďte, musíme vystúpiť." súri ich Reiko.
Reiko:
´Zobrali to vcelku dobre. Myslela som, že to bude horšie.´ Pomaly ideme ku škole. Caky, Janka a Peťo spovedajú tých 4. ´To teda bude deň.´ zmučene si myslím. Po chodníku, ktorý vedie ku škole idú húfy žiakov. Škola je typická japonská - je rozsiahla, má dve krídla a dve poschodia. Našťastie, môžeme chodiť na strechu, ktorá sa stala mojím útočiskom cez prestávky. Vonia to tu po dreve a kvetoch, pretože máme záhrady a parčík okolo ihrísk. "K...a. Skoro som sa vy...la." ticho si hundrem. Chodníky sú pokryté ľadom. Našťastie som dokázala udržať rovnováhu. Zastávka je asi 5 min od školy. Niekto do mňa strčí. Teraz už ale padám dozadu. ´zase na zemi? To je moje obľúbené miesto.´ trpko si pomyslím. Zacítim ruky, ktoré ma zadržia. Pozriem hore. "Kyouhei?" "Tvojou záľubou sa stalo padanie na mňa?" "Ďakujem. A keď ti to rob taký problém, tak si ma mal nechať spadnúť." Odseknem. Chce niečo povedať, no začujeme výkrik. Ten hlas spoznávam Sima. Pozriem sa smerom ku škole. Pred vstupom má naša trieda svoje miestečko, kde sa fajčí a stretávame sa tam pred aj po škole. Nik nám ho neobsadí, lebo by bol tvrdo potrestaný. Tam stojí Sima, Aďo a Lukáš. Sima je nižšia, sále mení farbu a tvar svojich vlasov. Nie je krásna, ale niečo má v sebe- niečo záhadné z nej vyžaruje. Vždy vonia a čerstvo natrhané konvalinky.
Aďo je strašne vysoký, má čierne vlasy a a niekedy až nechápavý face. Vonia často po tabaku, ale nie je to smrad, ale taká ťaživá vôňa. Lukáš je nízky, má zamyslenú tvár a krátke čierne vlasy. Ani ešte nie sme poriadne pri nich a Sima spustí: "Kto ste? Wau, ste nádherní. Kam chodíte do školy? Koľko máte rokov? Kde bývate? Máte frajerky? Kde si ich prosím ťa zohnala." Tá posedná otázka očividne patrila mne. "Sú to moji susedia." Odvetím" a začali chodiť na našu školu." "Rád ťa spoznávam. Moje meno je Ranmaru. Bude mi cťou odprevadiť ťa do triedy." Usmeje sa svojím najkrajším úsmevom a Sima? Tá mu padne okolo krku. "Takenaga." "Yuki" "Kyouhei." "Nejdeme do školy?" "Dobre." Prechádzame cez bránu a po chodníku obkoleseného stromami mierime do hlavného vchodu, kde sa prezúvame. Ideme na prvé poschodie, kde sú naše triedy.
Tak ako som predpokladala, každé dievča ich chce. Vytvoria sa davy okolo nich. Mnoo čo už. Mňa sa to netýka. Ja sa vytratím na naše poschodie a zamyslene pozerám von oknom. ´Takto to môže byť. Sama.´ slastne si povzdychnem. Vchádzam do triedy. "Ahojte." Zdravím tých, ktorý už v nej boli. "Ahoj." "Čau."
Sadnem si do lavice. "Reiko?"
odrazu sa pri mne zjaví Maťa. Je t 165 cm vysoká baba a vyzerá ako bábika. No nenechajte sa obalamutiť výzorom. Je schopná všetkého. Má dlhé čierne vlasy. Okolo nej je aróma ľalií. "Môžeš sa mi pozrieť na ten príklad či to mm dobre?" podáva mi zošit. "Nemala si včera doučko?" "Hej, ale tento som robila sama potom a som zvedavá, či to mám dobre." "Potom?" začudovane sa pozerám na ňu. "Mno jo. Mama zúri za známky tam som musela." Ja sa rozosmejem. "Prepáč, aleje to nezvyčajné." Pozriem si ho. "Máš to dobre, len to nedaj okrúhlu, ale hranatú zátvorku." Pochválim ju. "Dík."
"mať?" zhora sa ozve Peťov hlas. Maťa si medzičasom sadla na jeho miesto. Hoci máme lavice po jednom, ale sú tak blízko seba,že t vyzerá ako keby sme sedeli v 2-miestnych laviciach. "Sorry." Usmeje sa a odchádza. Sed o 2lavice ďalej. Za nami nik nesedí a vedľa nás tiež. Sedeli tam kamoši, ale tí prestúpili. ´Takže pôjdu vedľa nás. ´pomyslím si. Zazvoní. Vojde profesor a za ním oni. ´Ako som len vedel?. Poobzerám sa. Dievčatá sú vo vytržení, híkajú a skoro omdlievajú. "Ahh jo. Toto je vážne za trest." Zahundrem. Profesor ich predstaví. Poobzerá sa po triede. "Tam si môžete sadnúť." Ukazuje na lavice okolo nás. Ranmaru s Yukim si sadnú do stredného radu a Kyouhei s Takenaga si sadnú za nás. Usmejú sa na mňa, keď prechádzajú okolo nás. Dokonca aj Kyouhei. ´čo sa s ním deje? Vôbec sa v ňom nevyznám.´ Na toto teraz nemôžem myslieť. "Dobre. Odložte všetko z lavíc."
Trieda:
Šramot, šuštenie papierov a škrabanie pier po papieroch.
Skoro vidno ako sa všetkým parí z háv. Je to písomka na celú hodinu a samozrejme strašne ťažká. Zazvoní. Konečne odovzdávajú papiere a cítiť uvoľnenie v triede. A nový záujem o nových chalanov. Po škole sa roznieslo, že prišli do školy najväčší krásavci a triedu teda obliehajú baby a dokonca aj chlapci. Cez ne sa prediera Kirei. Kýva.

Koniec skoly a prezdniny.Nieco sa stane medzi Takenagou a Reikou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hyumi Hyumi | E-mail | Web | 4. března 2010 v 20:50 | Reagovat

dobra music :-)
noo hej tak som rada ze ma chapes :-) hehe a aku nokiu mas? vedela by si mi dat aj link na nejaku stranku ako vyzera?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
free counters