Pokacovanie. Rada by som vas poprosila,ci by ste mi nemohli napisat ak kritiku ak teda je... pomohlo by mi to :) dik :)
PS: BA moze vazne takto skoncit
"Reiko. Ako ti dopadol test? A čo sa to tu deje?" ani nemusím odpovedať. Zazrela ich. "Wau. Kto to je? A hlavne ten s tými čiernymi vlasmi." Pýta sa znova. "Asi som sa zaľúbila." Zasnene vraví. "Ako všetky ostatné baby." hundrem. Takenaga sa na ňu pozrie, ona sa zapýri, ale vydrží ten pohľad. Zatrasie hlavou. "Čo si dávaš zajtra na party? Ja svetlomodré šaty s vysokými čižmami." "Ja asi ešte neviem. Asi čiernu minisukňu a čierno červený top. A jasne tie zlaté čižmy (teda čierne.)" "Ok. Prídem k tebe a pôjdeme tam. Ale predtým ťa pripravím." Mädlí si ruky a radšej nechcem vedieť na čo myslí. Usmeje sa a beží naspäť do triedy. "Ahh jo. To som si teda pomohla." Vzdychnem si. Zajtra má naša škola diskotéku. Len naša. Vážne sa mi tam nechce ísť,, ale už som to sľúbila. "Ahh jo." Počujem zvonček. Ešte dlhééé tri hodiny.
Konečne prázdniny. Bolo to nekonečne nudné. Ani neviem čo sme brali. Prezujem sa a nikým nepovšimnutá idem cez dvor. Chcem sa vypariť a byť chvíľu sama. "Hej Reiko. Kam zdrháš?" počujem ako niekto za mnou volá. "Nakupovať." zazubím sa. Prichádza naša parta. Caky, Sima, Maťa, Aďo, Lukáš a Peter. Teraz už do nej patria aj 4 krásavci. A za nimi dav dievčat. "Vážne? Aj ja by som už niečo nové potrebovala." Nahlas premýšľa Sima. "Nie nie. My dve ideme na hamburger, takže možno až potom." Zakročí Janka. "Vážne? Idem s vami." Oznamujú Oli, Caky a Aďo. "Dobre teda. Čaute. Vidíme sa zajtra." Pozdravím ich a už padám. Počujem už len "Ahoj zajtraaa." Nejdem nakupovať. Všetko, čo potrebujem mám doma. Zastanem pred kníhkupectvom. Je to taký ošumtelý domček. Vonia to tu starými dverami čo milujem. Vlastnia ho starček a babička. Strašne sú zlatí. Mám ich veľmi rada. Nájdem tu vážne všetko a dobre sa tu premýšľa. Vojdem."Konichiwa." pozdravím. "Yoroshkune." Privíta ma starček. Usmejem sa a utiahnem sa do svojho kútiku. Zoberiem si rozčítanú knihu a ponorím sa do deja.
Zatiaľ čo ona číta, zazvoní zvonček opäť. "Yoroshkune." Pozdraví ojii-chan. "Dobrý deň. Máte to tu naozaj útulné." "Ďakujeme." Povie ojii-chan a pozrie na nového zákazníka. ´To je naozaj milý a pekný mladý chlapec. ´ "Nech sa páči. Poobzerajte sa tu." Pozýva ho ďalej. Je to kruhová miestnosť, kde police s knihami vytvárali labyrint, ktorý viedol do stredu. Po okrajoch boli výklenky. Na zemi vankúše, počuť bola príjemná hudba. Celkový dojem = tajuplné miestečko. V jednom výklenku sedím aj Reiko. Má posledných pár strán. Ani nedýcha od vyrušenia. "To bola výborná kniha." Potichu zajasá a jemno odloží knihu na miesto. ´Toto miesto milujem.´ pomyslí si. Prechádza pohľadom po radách kníh. "Nie...Nie... Čítala... tú tiež. Aj tú.... hej, tú nie." Je na tretej poličke z hora a celá skriňamá 20. Reiko:
Super ako sa tam dostanem? Poobzerám sa. ´Ááá. Výborne.´ poteším sa a beriem stoličku. Postavím sa na ňu a natiahnem sa o knihu. Beriem ju a odložím stoličku. Hodím si tašku cez plece a poberám sa k pokladni. Ojii-chan sa na mňa usmeje. "Takže si predsa niečo našla?" Šťastne sa usmeje a pokývnem hlavu: "Ako inak?" A s blaženým úsmevom mu podávam knihu. "Nemala si nakupovať?" niekto mi zašepká do ucha. "Áááááááá." Vykríknem a pozriem dozadu. "Č-č-čo tu robíš?" pýtam sa smejúceho Takenagu. "Knihy sú moja najobľúbenejšia vec. A pripadá mi to tu čarovné." "Ďakujem." Ozve sa ojii-chan. "No nemal by si tak strašiť Reiko." Takenaga podáva ojii-chan knihy. "Dobrý výber." "Ja viem." Ja sa snažím nenápadne zdrhnúť. Znova. A opäť sa mi to nepodarí. "kamže kam?" obracia sa na mňa. "Nie si hladná? Poďme sa najesť." navrhne.
"Nie som hladná.." no moje tvrdenie vyvráti hlasné škvŕkanie môjho brucha. ´Ďakujem.´ pokarhám ho v duchu. Obaja sa rozosmejú a ja cítim ako sa žačínam červenať. "takže je rozhodnuté." Porazene ho nasledujem. "Sayonara to arrigatto gozaimas." Pozdravíme a vyjdeme von.
"Nie som hladná.." no moje tvrdenie vyvráti hlasné škvŕkanie môjho brucha. ´Ďakujem.´ pokarhám ho v duchu. Obaja sa rozosmejú a ja cítim ako sa žačínam červenať. "takže je rozhodnuté." Porazene ho nasledujem. "Sayonara to arrigatto gozaimas." Pozdravíme a vyjdeme von.
"Takže toto je tvoja skrýš?" "hej. Prídem sem, keď chcem byť sama alebo ma niečo rozruší." "Niečo ťa trápi?" "Vy." Nečujne poviem. Teda aspoň som si myslela. "Prečo?" divne pozerajúc sa ma pýta. "mala som pokojný a usporiadaný život. Bola som ako tak vyrovnaná so smrťou rodičova s onii-chan nám nič nechýbalo. No zrazu ako blesk s čistej oblohy sa tu zjavíte vy a padnete rovno do našich životov. Hoci si to asi neuvedomujete, je to pre nás čudné. Chápeš?" pozriem sa naňho. On na mňa pozerá tým pohľadom, pri ktorom máte pocit, že pred ním neviete nič zatajiť a všetko objaví. "Áno chápem. Chceš, aby sme zmizli." "Nie. To nie." Vystrašene odpovedám. Až moc na môj vkus. Teraz sa konečne usmeje a zastane. "Ideš?" pýta sa a otvára dvere. Zmätene sa poobzerám. My sme už v meste? Kedy? "hej, hej." A náhlivo vstupujem do vnútra. Sadneme si a dobre sa najeme. Pomaly sa vraciame domov.
Ulica:
Ulica po ktorej práve idú je dlhá a sú tam rôzne obchody. Rozprávajú sa. Zrazu Reiko zastane, pozrie naspäť a okamžite sa jej rozšíria oči od nadšenia.
Bez váhania vstupuje do obchodu. Je to AnimeWorld. Takenaga vzdychne a vstupuje za ňou. Pozoruje Reiko ako presne zamierila k časti s mangou a vyberá zopár titulov. Otočí sa na neho. "Má Kyouhei rád mangu?" pýta sa ho. On na ňu prekvapene pozerá. "H-H-hej." "Super. Pre vás všetkých už mám darčeky len pre neho som nevedela nič vymyslieť. Ale bude mať teda toto." Vracia sa a berie nejaké mangy. Ešte sa zastaví v OST, berie pár CD a ide zaplatiť. "Nech sa páči." "Ďakujem." Žiarivo sa usmeje. "Dá sa tu aj objednávať?" "Áno." "výborne." Predavačka jej podáva objednávkové papiere. "Kedy to asi tak príde?" "CCA o týždeň. Nájdete to v tejto predajni. Zavoláme vám. Áno?" "Hai." Šťastne odpovedá. "Arigatto. Sayonara." Odchádzajú. "Čo si to kúpila?" zvedavo sa pýta Takenaga. "Zopár mang a anime. Ségre to dám na Vianoce a aj Kyouheiovi. Keď bude Rin ten polrok vo VB, budem jej tam posielať nové časti." Usmieva sa, ale oči hľadia do neznáma a sú plné smútku. "Čo si berieš na party? A ideš vôbec?" rýchlo mení tému Takenaga. A takto to pokračovalo až pred ich domy. "Nechcete prísť ku nám na večeru?" znenazdajky sa pýta Reiko. Takenaga na ňu začudovane pozrie. "Vážne? Neprekáža ti to? Myslela som, že nás tam nechceš." "Nie. Aj tak viem, že by ste poriadne nejedli." Celá očervenie. Takenaga sa na ňu vďačne usmeje. "Ďakujeme. Prídeme o hodinu. OK?" "Dobre." Reiko ide do domu, kde zistí, že onee-chan to predpokladala. Navarila pre všetkých. Už dokončievala tak Rei-chan sa išla prezliecť . ´Ahh, zajtra konečne prázdniny.´ zvalí sa na posteľ.
Bez váhania vstupuje do obchodu. Je to AnimeWorld. Takenaga vzdychne a vstupuje za ňou. Pozoruje Reiko ako presne zamierila k časti s mangou a vyberá zopár titulov. Otočí sa na neho. "Má Kyouhei rád mangu?" pýta sa ho. On na ňu prekvapene pozerá. "H-H-hej." "Super. Pre vás všetkých už mám darčeky len pre neho som nevedela nič vymyslieť. Ale bude mať teda toto." Vracia sa a berie nejaké mangy. Ešte sa zastaví v OST, berie pár CD a ide zaplatiť. "Nech sa páči." "Ďakujem." Žiarivo sa usmeje. "Dá sa tu aj objednávať?" "Áno." "výborne." Predavačka jej podáva objednávkové papiere. "Kedy to asi tak príde?" "CCA o týždeň. Nájdete to v tejto predajni. Zavoláme vám. Áno?" "Hai." Šťastne odpovedá. "Arigatto. Sayonara." Odchádzajú. "Čo si to kúpila?" zvedavo sa pýta Takenaga. "Zopár mang a anime. Ségre to dám na Vianoce a aj Kyouheiovi. Keď bude Rin ten polrok vo VB, budem jej tam posielať nové časti." Usmieva sa, ale oči hľadia do neznáma a sú plné smútku. "Čo si berieš na party? A ideš vôbec?" rýchlo mení tému Takenaga. A takto to pokračovalo až pred ich domy. "Nechcete prísť ku nám na večeru?" znenazdajky sa pýta Reiko. Takenaga na ňu začudovane pozrie. "Vážne? Neprekáža ti to? Myslela som, že nás tam nechceš." "Nie. Aj tak viem, že by ste poriadne nejedli." Celá očervenie. Takenaga sa na ňu vďačne usmeje. "Ďakujeme. Prídeme o hodinu. OK?" "Dobre." Reiko ide do domu, kde zistí, že onee-chan to predpokladala. Navarila pre všetkých. Už dokončievala tak Rei-chan sa išla prezliecť . ´Ahh, zajtra konečne prázdniny.´ zvalí sa na posteľ.
Reiko:
Pozerám ako farby zapadajúceho slnka hrajú na stenách izby. "Toto bude jedny z mojich najčudnejších prazdnin. A asi budú prvé z mnoha." Nahlas poviem a začnem sa smiať. Pustím si muziku, Ikuta zoberiem na brucho a hladkám ho. Ponorím sa do hudby. Niekto zaklope na dvere. Pozriem sa na hodiny. "Čože? To je už toľko?" prekvapene povie. "Idééém." Zakričím za Rin. Rýchlo sa prezlečiem do domáceho.
Takenaga (pred hod.)
Prichádzam domov uťahaný ale so zaujímavými zážitkami. Nachádzam ostatných pred telkou. "Ja som hladnýýý." Prehúda Kyouhei. Ako obyčajne. Začul buchot dverí, keď som došiel. Otočí hlavou. "nesieš niečo na jedlo?" "Nie." "Čože? A čo máme podľa teba jesť?!!!!" " Sme zas pozvaní k Reiko-chan." kľudne oznamuje. "Vážne? A bude tam i Rin?" ožije Yuki. "Veď ona varí." Rozosmejem sa. "kedy tam máme byť?" nedočkavo sa pýtajú. "O hodinu." "Čo sa deje," nahliadne do obývačky Ranmaru. "Ide sa na večeru k Rei-chan."
"Vážne? Takže normálne jedlo. Super." Poteší sa. Všetci sme strávili hodinu pred telkou.
"Vážne? Takže normálne jedlo. Super." Poteší sa. Všetci sme strávili hodinu pred telkou.
Reiko:
Pred dverami nik nebol, ale počujem hurhaj z jedálne. Zbehnem dole a náhlivo tam vkročím. Všetci na mňa čakajú. Sadnem si a Ikuto skončí na mojich nohách. "Itadakimas." A začneme hodovať. Rozprávame sa o všeličom. "Kde budete tráviť štedrý večer?" zrazu sa spýta in. "Vedľa." Odpovedá Ranmaru. "Nechcete prísť k nám. Bude to môj predposledný večer tu, tak to môžete brať aj ako rozlúčku." "Prečo nie. Je to dobrý nápad. Aj tak by ste boli na nezdravom jedlo, lebo nik vás nevie variť." Poviem a v hlase mi zaznie uštipačný tón. "Vážne, Ďakujeme. A prídeme aj pomôcť s prípravami." Hňeď reaguje Yuki. "Prečo nie." Žiarivo sa usmeje Rin. ´naozaj to medzi nimi iskrí.´ Rozosmejem sa a postupne sa pridávajú aj Kyouhei, Ranmaru a Takenaga. Rin s Yukim na nás nechápavo hľadia. Poobzerám si ich. Všetci sa tvária nadšene, len v Kyouheiho tvári vidím aj niečo iné.
Po večery odchádzajú. "Ahoj zajtra na party.." lúčia sa. Ja idem do izby, ale pred tým umyjem a utriem riad. v izbe si ľahnem a pustím si telku. ´Super. Práve začali moje seriáli.´ a pri nich aj zaspávam.
Nasleduje party... podari sa? nestane sa nieco? veduvidite ;)




tak ja mam tento https://www.orange.sk/eshop/detailtelefonu.html?phoneId=8694