Takze tu je pokracovanie :D Dakujem vsetkym, co to citaju :)
Reiko:
Koniec. Šťastne sa usmievam. "Takže som nezabudla hrať." Nahlas poviem. "To bolo niečo neskutočne...nádherné." počujem. Od prekvapenia som sa trhla a otočila sa. Vo dverách stál Kyouhei s Ikutom na rukách. Ten mu pritaká mňaukaním. "Ď-Ďakujem. Netušila som, že niekto počúva." "Konečne si začala opäť hrať." Skonštatuje Rin. Ja s Kyouhem od prekvapenia podskočíme. So zvedavým pohľadom sa pozrie na Kyouheiho. "Radšej sa ani nebudem pýtať, čo tu robíš." S úsmevom vraví. "Ako dlho tu už stojíš?" "Dosť dlho," a ide smerom do kuchyne. "Choďte sa obaja prezliecť. Pôjdete na nákup. Dnes je štedrý deň a ja nemám nič v zásobách. Šup šup." Súri nás. "Veď ideme." Šomreme obaja a rýchlo sa ideme prezliecť do čistého.
Keď pripravení čakáme v hale na príkazy, dostaneme len lístok a peniaze. "A švihajte." Prikáže Rin a my sa ocitneme pred zamknutými dverami. "Ahh jo." Naraz si povzdychneme a vyberieme sa do obchodu.
Keď pripravení čakáme v hale na príkazy, dostaneme len lístok a peniaze. "A švihajte." Prikáže Rin a my sa ocitneme pred zamknutými dverami. "Ahh jo." Naraz si povzdychneme a vyberieme sa do obchodu.
Rozprávač :
Reiko s Kyouhem kúpili všetko, čo mali napísane, no po veľkých bojoch pri pultoch, lebo neboli jediní, ktorí išli nakupovať na poslednú chvíľu. Cestou tam ani späť nepovedali ani slovko. Reiko bola celý čas nervózna(skúste hádať) a Kyouhei rozmýšľal
nad jeho pocitmi k nej. Také ticho som ešte nezažila. No a keď sa konečne dotrepali domov ovešaní taškami ako vianočný stromček, prípravy už boli v plnom prúde. Zatiaľ čo boli v obchode, prišli
Takenaga, Yuki aj Ranmaru. Take a Ran ozdobovali stromček a Yuki plný elánu pomáhal v kuchyni. "Konečne ste tu! Čo vám to tak dlho trvalo?!" "Vieš koľko je tam ľudí?" snaží sa brániť Reiko. "Hlavne, že ste už tu. Takže.... Onee-chan. Ty
choď pomôcť s výzdobou a Kyouhei ty ideš pomáhať do kuchyne." Zavelila Rin a obaja sa ponáhľali splniť si svoje úlohy.
Trvalo im to celý deň, kým boli všetci so svojou prácou spokojný. Prestretý stôl, v obývačke krásny stromček, dom plný vianočných ozdôb a krásnej vône. Začali sa mi zbiehať sliny.. no nič. Vráťme sa k stolu.
nad jeho pocitmi k nej. Také ticho som ešte nezažila. No a keď sa konečne dotrepali domov ovešaní taškami ako vianočný stromček, prípravy už boli v plnom prúde. Zatiaľ čo boli v obchode, prišli
Takenaga, Yuki aj Ranmaru. Take a Ran ozdobovali stromček a Yuki plný elánu pomáhal v kuchyni. "Konečne ste tu! Čo vám to tak dlho trvalo?!" "Vieš koľko je tam ľudí?" snaží sa brániť Reiko. "Hlavne, že ste už tu. Takže.... Onee-chan. Ty
choď pomôcť s výzdobou a Kyouhei ty ideš pomáhať do kuchyne." Zavelila Rin a obaja sa ponáhľali splniť si svoje úlohy.
Trvalo im to celý deň, kým boli všetci so svojou prácou spokojný. Prestretý stôl, v obývačke krásny stromček, dom plný vianočných ozdôb a krásnej vône. Začali sa mi zbiehať sliny.. no nič. Vráťme sa k stolu.
"Je to nádherné." Pochváli Reiko Rin. "Poďme už jesť. Celý deň som nejedol a zjedol by som aj vlka!" vrčí Kyouhei. Konečne si všetci posadali za stôl a dokonca aj Ikuto dostal vlastný tanier. Pomodlili sa a začali sa hody. "Ďakujeme za pozvanie." Ozve sa Take a ostatní pritakajú s plnými ústami. Rin sa usmeje. "To my by sme mali poďakovať. Tento rok nebudeme samé. Nie?" pozrie sa na Reiko a má výraz absolútneho blaha. "Presne tak." "Už máš zbalené?" "Hej. Vcelku hej." "Čo vlastne vieš o Veľkej Británii?" "To čo sme sa učili v škole a jasne že aj niečo viac." "Hááá. Takže sa tam naozaj tešíš..." a takto pokračuje ich konverzácia.
"Nechcel si byť dnes s nejakou tvojou liliou?" uštipačne sa spýta Take Ranmarua. "Toto by som si nenechal ujsť. A čo ti a Kirei." oplatí mu to. "Videl som ako si sa včera na ňu pozrel." "čože?" (celý očervenie) "Asi tak ako Kyouhei na Reiko." Bráni sa. Reiko sa skoro zadusí a Kyouhei zbledne. "ČOŽE???" vykríknu. "Ináč, čo sa stalo keď sme odišli?" rýchlo mení tému Reiko. Rozprávania sa ujme Ran. "Take celý čas nespustil oči z Kirei a ostatní sa dobre zabávali. Len sme mali aj starosti, že ste ani jeden nebral mobil." Vyčítavo sa na nás pozrie. "Ja som išla hneď spať." Bráni sa Reiko. "Aj ja." Takenaga. Pozreli na seba a obaja sčervenali ako paprika. "Take aj Ran sa rozosmejú. A začnú sa hádať, či sa Takenagovi páči alebo nepáči Kirei.
"Nechcel si byť dnes s nejakou tvojou liliou?" uštipačne sa spýta Take Ranmarua. "Toto by som si nenechal ujsť. A čo ti a Kirei." oplatí mu to. "Videl som ako si sa včera na ňu pozrel." "čože?" (celý očervenie) "Asi tak ako Kyouhei na Reiko." Bráni sa. Reiko sa skoro zadusí a Kyouhei zbledne. "ČOŽE???" vykríknu. "Ináč, čo sa stalo keď sme odišli?" rýchlo mení tému Reiko. Rozprávania sa ujme Ran. "Take celý čas nespustil oči z Kirei a ostatní sa dobre zabávali. Len sme mali aj starosti, že ste ani jeden nebral mobil." Vyčítavo sa na nás pozrie. "Ja som išla hneď spať." Bráni sa Reiko. "Aj ja." Takenaga. Pozreli na seba a obaja sčervenali ako paprika. "Take aj Ran sa rozosmejú. A začnú sa hádať, či sa Takenagovi páči alebo nepáči Kirei.




Paula, ved posli to sem...
http://animedream.sk/index.php/bestfiction/62-sua-bestfiction-2010/659-bestfiction-2010
sice tento rocnik uz skoncil, ale onedlho sa rozbieha dalsi a je tam aj kategoria fanfiction~