Tak konecne sem pridavam aj pokracovanie Suteki. Trvalo mi to dost dlho :Dmno nic :D prijemne citanie ;)
O týždeň neskôr v sobotu bola jedáleň plná nedočkavých študentov. Atmosféra dýchala vzrušenia a nadšenia - Domov. Prázdniny. "Tešíš sa?" pýta sa James Siriusa. Sirius zostáva chladný, no James mu na očiach vidí, aký je nedočkavý a teší sa, keď konečne vypadne zo školy. "Áno, teším." Odpovie Sirius a usmeje sa naňho. "Načo sa má tešiť?" pripletie sa do rozhovoru Lupin. "A prečo máš zbalené kufre? Ty ideš domov?" prekvapene sa pýta. "Áno idem preč a nie, nejdem domov. Idem k Jamesovi." Povie so širokým úsmevom a kamarátsky Jamesa objíme okolo pliec rukou. "Vážne? A prečo si potom nikdy nechcel ísť ku mne aj keď som ťa miliónkrát zval?" naoko žiarlivo povie Lupin. "Naozaj?" prekvapene sa spýta James. "No preto..." "Dobré ráno študenti, zoberte si svoje veci a pi hlavnej bráne počkáte na svojich vedúcich profesorov." Oznámi riaditeľ. "Zachránil ťa." Rozosmeje sa Lupin. Všetci traja sa poberú k bráne. "Kde vlastne bývaš?" zvedavo vyzvedá Lupin. "New Heaven." "Čože?" od prekvapenia vykríkne Lupin a zastane uprostred chodby. Niekoľko žiakov sa prekvapene pozrie naším smerom, ale väčšina nás ignoruje. Teraz už tichšie, Lupin pokračuje. "To nie je možné. Nikdy som ťa nevidel ani nestretol." "Prečo by si aj mal." "Veď tam bývam aj ja." James má infarktové stavy. "Čo som kedy spravil?" zúfalo zašomre. Lupin ho zoberie okolo ramien a zaškerí sa naňho. " Sorry, ale asi vám budem celú cestu kaziť súkromie." Sirius ho chcel praštiť, no Lupin sa šikovne vyhol. "Čo tým myslel?" nechápavo sa pýta James. "Nechaj tak." Odpovie Sirius a zamračí sa na Lupina.
Pri bráne čakajú na koč, ktorý ich zaviezol na stanicu, kde už čaká vlak. Nastúpia a obsadia si celé kupé. "Ináč, rozbalil si už ostatné darčeky?" zvedavo sa pýta Sirius, hoci už dopredu vedel odpoveď. "Ty vieš že nie, ale Naku je pečlivo zabalená a odložená k kufri." zazubí sa James. "Naku?" nechápavo sa zatvári Lupin. "Môj nový miláčik." Odpovie James so zasneným pohľadom. "Konkurencia?" spýta sa šeptom Sirius Lupin. Ten sa rozosmeje. "Nie. Je to jeho nová katana." "Aha." Povie lupin a všetci traja sa pustia do obrovského smiechu.
Asi v polke cesty príde slečna a s ňou aj vozík plný dobrôt. Nakúpia si kopec jedla a potom do konca cesty len jedia, zabávajú sa a rozmýšľajú o prázdninách.
Keď konečne po dlhej, no nie nudnej ceste prídu do Londýna si vydýchnu. Nechajú menších, nech sa pretlačia von a potom nikým neutlačovaný vyjdú na nástupište, kde ich už čakajú rodiny.
"James." "Remus." Vykríknu mamy a silno objímu svojich milovaných synov. "Ahoj mami." Opätuje objatie James. "Ty musíš byť Sirius." Obráti pozornosť na Siriusa, stojaceho mimo rodinného kruhu. "Áno. Teší ma, že vás spoznávam."Usmeje sa a následne je skoro udusený v silnom objatí. Keď ho konečne pustí, berie Jamesa a aj Siriusa za ruku a hrdo vykračuje k priechodu.
"James." "Remus." Vykríknu mamy a silno objímu svojich milovaných synov. "Ahoj mami." Opätuje objatie James. "Ty musíš byť Sirius." Obráti pozornosť na Siriusa, stojaceho mimo rodinného kruhu. "Áno. Teší ma, že vás spoznávam."Usmeje sa a následne je skoro udusený v silnom objatí. Keď ho konečne pustí, berie Jamesa a aj Siriusa za ruku a hrdo vykračuje k priechodu.
"Ahoj mami." Povie Lupin. "Konečne si doma. Tak ide sa." Rozkáže mama. "Dobre." Usmeje sa Lupin a ide za rodičmi. Medzi muklami , na druhej strane steny sa rozlúčia. "Určite sa ešte uvidíme. Tak si to zatiaľ užite." S úškrnom vraví Lupin. "Dobre." "Aj ty." Odpovie Sirius a James. Podajú si ruky a obe rodiny sa vydajú k svojim autám.
"tak chlapci, nasadať." naoko rozkáže John (Jamesov otec) a Sirius s Jamesom si sadnú dozadu. Za volant si sadne John a vedľa Lei. "Dámy a páni. Vítam vás na palube auta Potterovcov. Prosím pripútajte sa a pripravte sa na štart. Ďakujem. A môžeme vyraziť." Za smiechu zapol motor a začala zbavná cesta domov.
Zastali pred rodinným domom. "Tak vitajte doma. Sirius cíť sa ako doma." S úsmevom vraví Lei. "Tento rok prišla aj svokra," Johnov kyslý výraz tváre," takže budete bývať v jednej izbe a to Jamesovej."
Sirius a James sa na seba pozrú a naraz odpovedajú. "Nevadí."
Zoberú si svoje veci. S funením a ochkaním ich konečne vytrepú do Jamesovej izby. Je pomerne veľká, je tu posteľ, skriňa, sedačka, telka, comp a kopec kníh a mang. James podíde do stredu izby a rozpaží ruky. "Vitaj. Dúfam, že nebudeš ľutovať, že si sem prišiel." Povie s jemným úsmevom na perách. "Toho sa báť nemusíš." Rozosmeje sa Sirius a obaja sa pustia do vybaľovania kufrov. "Ty budeš spať na posteli a ja na zemi." Oznáme Siriusovi James. "Tak to teda nie. Toto je tvoja izba a ja som len hosť." "Veď práve."
"Nie." "Áno." Tvrdohlavo si každý stojí za svojím. "Tak spime obaja v posteli. Bude to pohodlnejšie ako studená podlaha." Navrhne Sirius. James zostane prekvapene pozerať s nedôverčivým pohľadom. "Hádam sa ma nebojíš." Rozosmeje sa Sirius. "Nie, nebojím. Dobre budeme obaja spať na posteli." Odsekne James.
"LATÓÓ. MÁŠ TU NÁVŠTEVU!!!!" začujú krik Leili. Obaja zbehnú dole. "James." Vykríknu dievčenské hlasy a dotyčný sa zrúti pod dvoma telami. "Padajte zo mňa dole." Pridusene sa snaží povedať. "Tak si konečne doma." Ozve sa Liz. "A ako si opeknel." Pridáva sa Ema. "baby. Vážne by ste mali z neho zliezť, lebo ho tu zadusíte." Vraví Leon, ktorý sa od smiechu skoro vála po zemi. "Tak poď, pomôžem ti vstať." Podáva mu ruku Met.
"Ahojte." Pozdraví James, konečne stojaci, svojich starých kamarátov. "Ten za mnou stojaci a rehotajúci chalan je Sirius Black." Predstaví ho.
Otočí sa smerom k nemu a z očí mu šlahajú blesky. Smejúci Sirius len bezradne pokrčí plecami. "Ahojte." Konečne ich pozdraví. "Ja som Met." "Liz." "Leon." "Ema."
"Ty s ním chodíš do školy?"
"Prečo nie si doma?" "Pôjdeš na Kon?" " A čo cosplay?" hneď nastane príval otázok. "Čo takto si sadnúť do obývačky s teplou čokoládou?" zasiahne do rozhovoru Leila. "Áno pani James."
Sirius a James sa na seba pozrú a naraz odpovedajú. "Nevadí."
Zoberú si svoje veci. S funením a ochkaním ich konečne vytrepú do Jamesovej izby. Je pomerne veľká, je tu posteľ, skriňa, sedačka, telka, comp a kopec kníh a mang. James podíde do stredu izby a rozpaží ruky. "Vitaj. Dúfam, že nebudeš ľutovať, že si sem prišiel." Povie s jemným úsmevom na perách. "Toho sa báť nemusíš." Rozosmeje sa Sirius a obaja sa pustia do vybaľovania kufrov. "Ty budeš spať na posteli a ja na zemi." Oznáme Siriusovi James. "Tak to teda nie. Toto je tvoja izba a ja som len hosť." "Veď práve."
"Nie." "Áno." Tvrdohlavo si každý stojí za svojím. "Tak spime obaja v posteli. Bude to pohodlnejšie ako studená podlaha." Navrhne Sirius. James zostane prekvapene pozerať s nedôverčivým pohľadom. "Hádam sa ma nebojíš." Rozosmeje sa Sirius. "Nie, nebojím. Dobre budeme obaja spať na posteli." Odsekne James.
"LATÓÓ. MÁŠ TU NÁVŠTEVU!!!!" začujú krik Leili. Obaja zbehnú dole. "James." Vykríknu dievčenské hlasy a dotyčný sa zrúti pod dvoma telami. "Padajte zo mňa dole." Pridusene sa snaží povedať. "Tak si konečne doma." Ozve sa Liz. "A ako si opeknel." Pridáva sa Ema. "baby. Vážne by ste mali z neho zliezť, lebo ho tu zadusíte." Vraví Leon, ktorý sa od smiechu skoro vála po zemi. "Tak poď, pomôžem ti vstať." Podáva mu ruku Met.
"Ahojte." Pozdraví James, konečne stojaci, svojich starých kamarátov. "Ten za mnou stojaci a rehotajúci chalan je Sirius Black." Predstaví ho.
Otočí sa smerom k nemu a z očí mu šlahajú blesky. Smejúci Sirius len bezradne pokrčí plecami. "Ahojte." Konečne ich pozdraví. "Ja som Met." "Liz." "Leon." "Ema."
"Ty s ním chodíš do školy?"
"Prečo nie si doma?" "Pôjdeš na Kon?" " A čo cosplay?" hneď nastane príval otázok. "Čo takto si sadnúť do obývačky s teplou čokoládou?" zasiahne do rozhovoru Leila. "Áno pani James."




kraaasne sa tesim na dalsi diel ze kedy ich uz das dokopy
