Takze tu mame konecne poslednu cast... Tento pribeh som pisala viac ako 3 mesiace a je to vlastne moj prvy pribeh :) dufam ze sa vama aspon trochu pacil a prosim, vzchutnajte si poslednu cast :)
"Vlastne máš pravdu. Veď nakoniec sme ju spoznali v nemocnici. Vtedy bola poriadne doriadená."
S úsmevom povie Mike. "to nemyslíte vážne." Neveriacky povie Yuki a sadne si ku Kyouhei-ovi. "Prečo nie? Bol to dosť dávno. To sme mali ešte gang a zapájali sa do každej bitky, čo sa vyskytla v meste. Raz bitka nedopadla najšťastnejšie a všetci sme sa ocitli v nemocnici." Začal Sebastian. Kyouhei s Yukim ho pozorne počúval a na tvárach mali neveriaci výraz. Teraz sa ujal slova Rei. "Ja som zdrhol z izby hneď ako sa dalo. Potreboval som byť chvíľu sám. V tej dobe som ešte nemal všetko doriešené s Keih-om takže som býval veľmi často nevrlý a drzí." Usmeje sa a Keih ho postrapatí po vlasoch. "Schoval som s do jednej z izieb o ktorej som si myslel, že je prázdna.
No keď som sa obrátil, zistil som, že tam leží dievča, skoro celá v obväzoch a nikoho nevnímala. Neviem prečo, no pochytila ma myšlienka, že ju mam rozveseliť, priviesť k životu a už sa ma nepustla. Predstavil som sa jej, prisunul stoličku a začal rozprávať o blbostiach. Celý ten čas, čo som u nej bol, ani sa na mňa nepozrela, vôbec ma nevnímala. Z izby som odišiel podvečer. Poprial som jej dobrú noc a zamyslene sa pobral do izby.
Ostatným som o nej nepovedal a vlastne sa ma ani nepýtali, kde som celý deň bol." "To nie je celkom pravda. Všimli sme si, že bol viac zamyslený ako obyčajne, no neprikladali sme tomu veľkú pozornosť." Prerušil ho Mik a Seb s Keihom prikývli. Rei len pokrčí plecami a pokračuje. "Na druhý deň som sa z izby vytratil ešte skôr, hneď som išiel za ňou. Pozdravil som sa, prisunul stoličku a tentoraz som jej začal rozprávať čo ma trápilo. Čo cítim ku Keihovi, preč sa mu s tým nechcem zdôveriť, čo ma trápi v parte, prečo som nešťastný, nevrlý a stále podráždený. Zdalo sa mi, že ma opäť nepočúva, no keď som sa chystal odísť, vo dverách ma zadržal jej has. ´Prídeš aj zajtra?´ pýta sa ma a ja sa rýchlo otočím a zbadám jej oči ako sa na mňa prosebne pozerajú. Tie oči boli plné smútku, bolesti a samoty. S úsmevom som odpovedal, že áno. Následne sa odo mňa opäť odvrátila, tak som len zaželal dobrú noc a plný nadšenia som sa vrátil do izby. Konečne som zaspal a nemal som v hlave milión myšlienok. Bol som jednoducho šťastný, že som sa mýlil a ona ma celý čas vnímala. Ráno nám oznámili, že tam budeme musieť zostať ešte 3 dni. Ostatní protestovali, no ja som bol rád a ponáhľal som sa za ňou.
Ako predchádzajúce dni som najprv zaklopal, vošiel, pozdravil sa a prisunul stoličku. Vtedy som si všimol, že ma pozorne sleduje a neušiel jej ani jeden pohyb, čo som spravil. ´Ahoj.´ ozvala sa ticho. Ja som sa usmial a chcel som niečo povedať no predbehla ma. ´Ja som Reiko.´ predbehla ma
a upierala na mňa tie svoje oči. Ja som nemohol uveriť vlastným ušiam. ´Teší ma. Naozaj. A je to nádherné meno.´ usmial som sa ešte viac. Keďže nič nevravela, začal som hovoriť ja. A vybral som si tú najhoršiu tému aká ma mohla napadnúť. O mojej rodine. Ona sa už po chvíli počúvania ticho rozplakala, no ja ako najväčší tupec nevšimol. Až po hodnej chvíli som sa na ňu pozrel a uvidel jej uslzenú tvár. Prestal som rozprávať, nevediac čo mám spraviť, či povedať. Konečne sa upokojila a nakoniec mi rozpovedala svoj príbeh. Zistil som, čo sa stalo jej rodičom a že sa to odohralo len pred 2 týždňami. Ako sama povedala, od toho okamihu sama vyhľadávala bitky v ktorých zabúdala na všetko. Len bolesť a adrenalín jej z hlavy vyhnal spomienky, no v nemocnici sa to všetko vracalo dvakrát horšie. Po tom, keď konečne zmĺkla, som sa na ňu pozeral, nevedel som, čo mám povedať, či ju môžem objať, či stačí len povedať Je mi to ľúto. Tak som tam len sedel a pozeral na ňu. Nakoniec som sa rozhodol. Silno som ju objal a počkal kým nezaspí.
Potom som sa vrátil do izby, bez elánu. Celú noc som nezažmúril oči, len premýšľal nad tým, čo mi povedala. Ráno som bol biely ako krieda a mal som tmavé kruhy pod očami. Chalani boli veľmi vystrašení." Uškrnul s a pri tej spomienke Rei. "nastal príval otázok, i som v poriadku atď. No ja som nepovedal ani slovko. A pri najbližšej príležitosti som sa vytratil a išiel za Reiko. Ale nezdrhol som bez povšimnutia a oni ma prenasledovali.
Ja som stál pred jej dverami, nevediac či vstúpiť alebo nie. Nakoniec som sa však odhodlal a vstúpil. Pozdravila ma a mal som pocit, že ma už čakala. "Vyzeráš horšie ako ja." Povedala, keď si ma poriadne poobzerala. Prvýkrát, čo som u nej bol sa usmiala. Máličko ale aj to mi stačilo. Až vtedy som si vydýchol a zo srdca mi spadol obrovský balvan. Usmial som sa aj ja a začali sme normálne konverzovať. Vybral som ľahkú tému- hudbu a čo najviac som sa jej vypytoval. Práve rozoberali nejakú americkú skupinu, keď do izby vtrhli chalani. Reiko trhlo a zas nasadila nevnímavý výraz tváre. "Rei, čo tu preboha robíš?" "A kto je tá baba?" "To kvôli nej vyzeráš tak strašne?" začali sa prekrikovať. Rei prestrašene pozrel na Reiko a videl, že nechýba veľa a opäť sa rozplače. Ja som vtedy dostal takú chuť roztrhať ch všetkých v zuboch, že som sa len ledva ovládol. ´VYPADNITE odtiaľto.´ zareval som na nich. Ostali tak prekvapení, že ani nenamietali a rýchlo sa vytratili z izby. ´Prečo si to spravil?´ zvedavo sa spýtala Reiko. ´Jednoducho preto, že teraz chcem byť s tebou.´ odpovedal som a usmial sa. Pokračoval som v téme a na nich sme si už ani nespomenuli.
Večer, keď som sa konečne vrátil na izbu som zistil, čo som predpokladal. Chalani boli na mňa nasraní. Ani som sa nenamáhal niečo im vysvetľovať. Keď budú niečo chcieť vedieť, tak sa ma spýtajú. No ráno som sa stal nedobrovoľne vypočúvaným. Všetko som im nakoniec povedal a pozoroval ich reakciu. Zarazili sa, obrátili sa na päte a okamžite sa jej išli ospravedlniť. Reiko ostala príjemne prekvapená a nakoniec sme u nej zostali všetci a dobre sme si pokecali. Na ďalší deň nás všetkých pustili, ale zostali sme v kontakte. Postupne sme sa ovplyvňovali navzájom. My sme sa prestali byť a stali sa priateľskejší. Ona zas prestala vyhľadávať bitky, otvorila sa. Skončil svoje rozrávanie Rei. ôA veľmi nám pomohla." Doplnil Keih a usmial sa na Reia. Mike a Sebastian len prikyvovali. A Kyouhei s Yukim nemo pozerali, nevediac či tomu uveriť. "Neverím vám." Ozve sa od dvier, v ktorých stoja Takenaga a Ranmaru.
"Prečo?" sucho sa spýta Seb a zazerá na nich. "Lebo Reiko nemohla taká byť. Nikdy."
Presvedčivo povie Ranmaru. "To je dobrá pripomienka. Ako nám dokážete, že hovoríte pravdu." Chytá sa poslednej slamky Yuki. "Nemusíme. Ak nám neveríte vaša vec." S úsmevom povie Keih. "Bude vám stačiť moje slovo?" ozve sa Reiko a vojde cez druhé dvere do obývačky, s lišáckym úsmevom na perách. "Preboha ako vyzeráš?" "Čo sa ti stalo?" pýtajú sa bledí Takenaga a Ranmaru. "Zbili ma." Pokrčí plecami s kyslím výrazom na tvári. Reiko si prisadne k Sebovi. "Mala by si ešte ležať." Povie Kyouhei. Reiko ako keby zasvietila žiarovka v hlave, obráti sa ku Kyouheiovi a povie. "Ďakujem za záchranu." A usmeje sa. "A sorry za problémy." To patrilo zas Seb a spol. "Ty si sa vážne nezmenila." So smiechom povie Rei a vrhne sa na ňu. "Nie nie.. počkaj.. Auu.. to bolí..ô so smiechom sa brán Reiko a Keih, Seb a Mike sa k nim pridajú. Take, Ran, Kyouhei a Yuki na nich neveriacky pozerajú. "Konečne ste tu." Povie Reiko. "Dáte si niečo?" spýta sa všetkých. Skoro každý povie iný druh alkoholu. "Idem pre to." Povie a ide do kuchyne. Zatiaľ sa chalani navzájom predstavania a nájdu spoločnú tému. "O chvíľu tu máme Silvester." Začne Ranmaru. "Hej.. Máte nejaké plány?" spýta sa Mike. "Čo takto party?" navrhne Rei. "Dalo by sa to ... Máme tri domy, takže priestor nebude problém." Premýšľa Takenaga. "A musíme pozvať všetkých. Hlavne nejaké pekné kočky." Pripomína Sebastian. "Mohlo by to byť u nás a Reiko, pretože medzi domami nie je plot. Tak nám vzniká obrovský priestor." Dobre poznamená Yuki. "Tak to teda nie." Rázne zamietne Reiko a v rukách drží ťažký podnos. Na pomoc jej pribehne Kyouhei a zašepká jej. "Potom sa ešte porozprávame."
Reiko prekvapene na neho pozrie. "Prečo nie?" preberie ju z úvah Keih. "Veď bude sranda. Pozveme všetkých známych a bude aj ohňostroj." S nadšením vraví Rei. Reiko sa pozerá na 8 nadšených tvárí a nakoniec ju ich prie pohľady zlomia. "Tak dobre." Hlesne a zároveň s tým sa ozvú výkriky radosti. Potom už len všetko plánujú a asi o 3 sa ide spať.
No Reiko spánok ešte nie je dopriaty.
S úsmevom povie Mike. "to nemyslíte vážne." Neveriacky povie Yuki a sadne si ku Kyouhei-ovi. "Prečo nie? Bol to dosť dávno. To sme mali ešte gang a zapájali sa do každej bitky, čo sa vyskytla v meste. Raz bitka nedopadla najšťastnejšie a všetci sme sa ocitli v nemocnici." Začal Sebastian. Kyouhei s Yukim ho pozorne počúval a na tvárach mali neveriaci výraz. Teraz sa ujal slova Rei. "Ja som zdrhol z izby hneď ako sa dalo. Potreboval som byť chvíľu sám. V tej dobe som ešte nemal všetko doriešené s Keih-om takže som býval veľmi často nevrlý a drzí." Usmeje sa a Keih ho postrapatí po vlasoch. "Schoval som s do jednej z izieb o ktorej som si myslel, že je prázdna.
No keď som sa obrátil, zistil som, že tam leží dievča, skoro celá v obväzoch a nikoho nevnímala. Neviem prečo, no pochytila ma myšlienka, že ju mam rozveseliť, priviesť k životu a už sa ma nepustla. Predstavil som sa jej, prisunul stoličku a začal rozprávať o blbostiach. Celý ten čas, čo som u nej bol, ani sa na mňa nepozrela, vôbec ma nevnímala. Z izby som odišiel podvečer. Poprial som jej dobrú noc a zamyslene sa pobral do izby.
Ostatným som o nej nepovedal a vlastne sa ma ani nepýtali, kde som celý deň bol." "To nie je celkom pravda. Všimli sme si, že bol viac zamyslený ako obyčajne, no neprikladali sme tomu veľkú pozornosť." Prerušil ho Mik a Seb s Keihom prikývli. Rei len pokrčí plecami a pokračuje. "Na druhý deň som sa z izby vytratil ešte skôr, hneď som išiel za ňou. Pozdravil som sa, prisunul stoličku a tentoraz som jej začal rozprávať čo ma trápilo. Čo cítim ku Keihovi, preč sa mu s tým nechcem zdôveriť, čo ma trápi v parte, prečo som nešťastný, nevrlý a stále podráždený. Zdalo sa mi, že ma opäť nepočúva, no keď som sa chystal odísť, vo dverách ma zadržal jej has. ´Prídeš aj zajtra?´ pýta sa ma a ja sa rýchlo otočím a zbadám jej oči ako sa na mňa prosebne pozerajú. Tie oči boli plné smútku, bolesti a samoty. S úsmevom som odpovedal, že áno. Následne sa odo mňa opäť odvrátila, tak som len zaželal dobrú noc a plný nadšenia som sa vrátil do izby. Konečne som zaspal a nemal som v hlave milión myšlienok. Bol som jednoducho šťastný, že som sa mýlil a ona ma celý čas vnímala. Ráno nám oznámili, že tam budeme musieť zostať ešte 3 dni. Ostatní protestovali, no ja som bol rád a ponáhľal som sa za ňou.
Ako predchádzajúce dni som najprv zaklopal, vošiel, pozdravil sa a prisunul stoličku. Vtedy som si všimol, že ma pozorne sleduje a neušiel jej ani jeden pohyb, čo som spravil. ´Ahoj.´ ozvala sa ticho. Ja som sa usmial a chcel som niečo povedať no predbehla ma. ´Ja som Reiko.´ predbehla ma
a upierala na mňa tie svoje oči. Ja som nemohol uveriť vlastným ušiam. ´Teší ma. Naozaj. A je to nádherné meno.´ usmial som sa ešte viac. Keďže nič nevravela, začal som hovoriť ja. A vybral som si tú najhoršiu tému aká ma mohla napadnúť. O mojej rodine. Ona sa už po chvíli počúvania ticho rozplakala, no ja ako najväčší tupec nevšimol. Až po hodnej chvíli som sa na ňu pozrel a uvidel jej uslzenú tvár. Prestal som rozprávať, nevediac čo mám spraviť, či povedať. Konečne sa upokojila a nakoniec mi rozpovedala svoj príbeh. Zistil som, čo sa stalo jej rodičom a že sa to odohralo len pred 2 týždňami. Ako sama povedala, od toho okamihu sama vyhľadávala bitky v ktorých zabúdala na všetko. Len bolesť a adrenalín jej z hlavy vyhnal spomienky, no v nemocnici sa to všetko vracalo dvakrát horšie. Po tom, keď konečne zmĺkla, som sa na ňu pozeral, nevedel som, čo mám povedať, či ju môžem objať, či stačí len povedať Je mi to ľúto. Tak som tam len sedel a pozeral na ňu. Nakoniec som sa rozhodol. Silno som ju objal a počkal kým nezaspí.
Potom som sa vrátil do izby, bez elánu. Celú noc som nezažmúril oči, len premýšľal nad tým, čo mi povedala. Ráno som bol biely ako krieda a mal som tmavé kruhy pod očami. Chalani boli veľmi vystrašení." Uškrnul s a pri tej spomienke Rei. "nastal príval otázok, i som v poriadku atď. No ja som nepovedal ani slovko. A pri najbližšej príležitosti som sa vytratil a išiel za Reiko. Ale nezdrhol som bez povšimnutia a oni ma prenasledovali.
Ja som stál pred jej dverami, nevediac či vstúpiť alebo nie. Nakoniec som sa však odhodlal a vstúpil. Pozdravila ma a mal som pocit, že ma už čakala. "Vyzeráš horšie ako ja." Povedala, keď si ma poriadne poobzerala. Prvýkrát, čo som u nej bol sa usmiala. Máličko ale aj to mi stačilo. Až vtedy som si vydýchol a zo srdca mi spadol obrovský balvan. Usmial som sa aj ja a začali sme normálne konverzovať. Vybral som ľahkú tému- hudbu a čo najviac som sa jej vypytoval. Práve rozoberali nejakú americkú skupinu, keď do izby vtrhli chalani. Reiko trhlo a zas nasadila nevnímavý výraz tváre. "Rei, čo tu preboha robíš?" "A kto je tá baba?" "To kvôli nej vyzeráš tak strašne?" začali sa prekrikovať. Rei prestrašene pozrel na Reiko a videl, že nechýba veľa a opäť sa rozplače. Ja som vtedy dostal takú chuť roztrhať ch všetkých v zuboch, že som sa len ledva ovládol. ´VYPADNITE odtiaľto.´ zareval som na nich. Ostali tak prekvapení, že ani nenamietali a rýchlo sa vytratili z izby. ´Prečo si to spravil?´ zvedavo sa spýtala Reiko. ´Jednoducho preto, že teraz chcem byť s tebou.´ odpovedal som a usmial sa. Pokračoval som v téme a na nich sme si už ani nespomenuli.
Večer, keď som sa konečne vrátil na izbu som zistil, čo som predpokladal. Chalani boli na mňa nasraní. Ani som sa nenamáhal niečo im vysvetľovať. Keď budú niečo chcieť vedieť, tak sa ma spýtajú. No ráno som sa stal nedobrovoľne vypočúvaným. Všetko som im nakoniec povedal a pozoroval ich reakciu. Zarazili sa, obrátili sa na päte a okamžite sa jej išli ospravedlniť. Reiko ostala príjemne prekvapená a nakoniec sme u nej zostali všetci a dobre sme si pokecali. Na ďalší deň nás všetkých pustili, ale zostali sme v kontakte. Postupne sme sa ovplyvňovali navzájom. My sme sa prestali byť a stali sa priateľskejší. Ona zas prestala vyhľadávať bitky, otvorila sa. Skončil svoje rozrávanie Rei. ôA veľmi nám pomohla." Doplnil Keih a usmial sa na Reia. Mike a Sebastian len prikyvovali. A Kyouhei s Yukim nemo pozerali, nevediac či tomu uveriť. "Neverím vám." Ozve sa od dvier, v ktorých stoja Takenaga a Ranmaru.
"Prečo?" sucho sa spýta Seb a zazerá na nich. "Lebo Reiko nemohla taká byť. Nikdy."
Presvedčivo povie Ranmaru. "To je dobrá pripomienka. Ako nám dokážete, že hovoríte pravdu." Chytá sa poslednej slamky Yuki. "Nemusíme. Ak nám neveríte vaša vec." S úsmevom povie Keih. "Bude vám stačiť moje slovo?" ozve sa Reiko a vojde cez druhé dvere do obývačky, s lišáckym úsmevom na perách. "Preboha ako vyzeráš?" "Čo sa ti stalo?" pýtajú sa bledí Takenaga a Ranmaru. "Zbili ma." Pokrčí plecami s kyslím výrazom na tvári. Reiko si prisadne k Sebovi. "Mala by si ešte ležať." Povie Kyouhei. Reiko ako keby zasvietila žiarovka v hlave, obráti sa ku Kyouheiovi a povie. "Ďakujem za záchranu." A usmeje sa. "A sorry za problémy." To patrilo zas Seb a spol. "Ty si sa vážne nezmenila." So smiechom povie Rei a vrhne sa na ňu. "Nie nie.. počkaj.. Auu.. to bolí..ô so smiechom sa brán Reiko a Keih, Seb a Mike sa k nim pridajú. Take, Ran, Kyouhei a Yuki na nich neveriacky pozerajú. "Konečne ste tu." Povie Reiko. "Dáte si niečo?" spýta sa všetkých. Skoro každý povie iný druh alkoholu. "Idem pre to." Povie a ide do kuchyne. Zatiaľ sa chalani navzájom predstavania a nájdu spoločnú tému. "O chvíľu tu máme Silvester." Začne Ranmaru. "Hej.. Máte nejaké plány?" spýta sa Mike. "Čo takto party?" navrhne Rei. "Dalo by sa to ... Máme tri domy, takže priestor nebude problém." Premýšľa Takenaga. "A musíme pozvať všetkých. Hlavne nejaké pekné kočky." Pripomína Sebastian. "Mohlo by to byť u nás a Reiko, pretože medzi domami nie je plot. Tak nám vzniká obrovský priestor." Dobre poznamená Yuki. "Tak to teda nie." Rázne zamietne Reiko a v rukách drží ťažký podnos. Na pomoc jej pribehne Kyouhei a zašepká jej. "Potom sa ešte porozprávame."
Reiko prekvapene na neho pozrie. "Prečo nie?" preberie ju z úvah Keih. "Veď bude sranda. Pozveme všetkých známych a bude aj ohňostroj." S nadšením vraví Rei. Reiko sa pozerá na 8 nadšených tvárí a nakoniec ju ich prie pohľady zlomia. "Tak dobre." Hlesne a zároveň s tým sa ozvú výkriky radosti. Potom už len všetko plánujú a asi o 3 sa ide spať.
No Reiko spánok ešte nie je dopriaty.
Ako náhle si konečne ľahne do postele, do izby vtrhne Kyouhei. "Čo si si o sebe myslela, že si sa nechala tak zbiť? Keby som neprišiel, mohli ťa aj zabiť! Rei vravel, že si sa voľakedy bíjavala, tak prečo si sa nebránila? To ťa tak zdeptal sestrin odchod?" vypadlo z neho. Reiko sa na nič iné nezmohla len "Prepáč." "Vieš ako som sa bál? A keď som ťa zbadal na tej zemi, myslel som, že zošaliem!" nazúrene vraví Kyouhei. "Prepáč." "Prečo si to spravila?" nakoniec sa dožaduje odpovede Kyouhei. "Prečo? Prečo? Lebo keby nebolo Rin, tak som už dávno mŕtva. Buď by som sa zabila alebo sa nechala zabiť niekým v bitke. Nemám na svete okrem nej žiadnu rodinu! Vieš aké je to, keď ťa v škole šikanujú a nemáš sa ku komu pritúliť, nikto kto by t povedal to +bude v poriadku, neboj pomôžem ti to vyriešiť? Alebo keď si chorý, nik sa o teba nestará, večer ti nedá dobrú noc, nepochváli ťa, keď niečo dobre spravíš, keď získaš cenu, nepripraví ti raňajky, nepofúka ti rany?" pomaly stíchne Reiko a z očí jej začnú stekať slzy. Kyouhei sa neovládne a silno ju objíme. "lenže už nie si sama," zašepká jej. Reiko sa schúli v jeho náručí. Tento okamih si obaja vychutnávajú. Nakoniec Kyouhei uloží spiacu Reiko do postele, zakryje ju, pobozká na čelo. "Dobrú noc." Zaželá jej a poberie sa do svojej postele, v ktorej okamžite zaspáva.
Nasledujúce ráno sa Kyouhei i Reiko tvárili, že v noci sa nič nestalo. O 10:00 sa všetci zišlia rozdelili si úlohy. Varenie prischlo Reiovi a Yukimu, z čoho nebol vôbec nadšený Keih, n proti tomu už nič nezmohol. On mal ísť spolu s Ranmarom nakúpiť, pozvať ľudí mal Takenaga, pripraviť ohňostroj Mike a Sebastian. Dom mali prichystať Kyouhei a Reiko. Navonok nič na sebe nedali najavo, no prezradili ich maličkosti ako prestali sa hádať, pomáhali si a boli k sebe viac láskavý. Toto zaregistrovali všetci a mali z toho obrovskú radosť.
Večer je konečne všetko hotové a pripravené na zajtra. Všetci na smrť unavení sa rozložili v obývačke a dobre sa zabávajú. Reiko s Kyoheiom pri sebe. "Kedy ste sa konečne dali dokopy?" zrazu sa spýta Mike a ostatní očakávajú odpoveď. Reiko a Kyouhei očervenejú
a nakoniec Kyouhei odpovie. "Včera v noci." Ostatní sa rozosmejú a začnú im gratulovať. Kyouhei si Reiko pritiahol bližšie k sebe. Rozprávajú sa do hlbokej noci a nakoniec všetci zaspia kde sú.
a nakoniec Kyouhei odpovie. "Včera v noci." Ostatní sa rozosmejú a začnú im gratulovať. Kyouhei si Reiko pritiahol bližšie k sebe. Rozprávajú sa do hlbokej noci a nakoniec všetci zaspia kde sú.
Na Silvestra sa prebudia do nádherného dňa. Všetci sú v dobrej nálade a nedočkavo očakávajú 17 hodinu, kedy sa začne party.
Ľudia sa začínajú schádzať už o 16:45. Prví prídu Lucia, Dominika, obaja Peťovia. Srdečne sa zvítajú. Odrazu sa na celú ulicu ozve výkrik "Reikooooo" a okolo jej krku sa hodí Rin. "Rin. Čo tu robíš?" prekvapene sa pýta Reiko no hneď na to s jej na tvári objaví blažený úsmev. "Som rada že si tu." Rozosmeje sa. "Toto by som si nenechala ujsť." "Rin?" ozve sa Yuki a od radosti ju berie do náručia a pobozká ju. Okolo nich sa objaví srdce a bude okolo nich po celú noc. Postupne prichádzajú všetci pozvaní a už o 8 je party v plnom prúde.
Reiko ide do jedálne pozrieť, či netreba niečo doložiť, priniesť a pozrie von cez sklenenú stenu na dobre sa zabávajúcich ľudí. Podvedome sa usmieva a má dobrú náladu. Prechádza pohľadom , n zrazu jej zrak padne na babu, ktorá práve pobozkala chalana. ´To je Kyouhei.´ uvedomí si zrazu Reiko. V očiach sa jej objavia slzy, obráti sa a uteká do svojej izby.
Pred tým:
Kyouhei sa bez záujmu prediera pomedzi oslavujúcich ľudí. Zastaví sa až na záhrade a pozerá na vysvietený dom. ´Nie je to až tak zlé.´ s úsmevom si pomyslí a spomína na včerajšok. "Zlatóóóó.." ozve sa preafektovaný hlas a okolo krku sa m zavesí prsnatá blondína. "Prečo si mi nezavolal?" pýta sa a žmurká na neho. Kyouhei ju strhne zo seba. "Kto si?" "Ty ma nespoznávaš?" plačlivo zatiahne. "Nie a ani ťa nechcem spoznať." Odsekne a chce odísť, no baba sa na neho vrhne a pobozká ho. Ten ju surovo odstrčí od seba a pohľad mu padne na dom, kde zbadá Reiko ako uteká preč od okna. "Kurva. Vidíš čo robíš?" oborí sa na ňu. "To nemyslíš vážne, že tá piča je tvoja baba?!" so zhnuseným výrazom
povie blondína. Kyouhei ju chytí za krk a vražedným pohľadom povie. " Ak sa o nej ešte raz takto vyjadríš, neručím za seba!" a s znechuteným výrazom ju pustí a rozbehne sa do domu. ´Kde je?´ bezradne behá po dome. ´Jej izba.´ odrazu ho osvieti. Zastane pred jej dverami akúsi ich otvoriť. Zamknuté. "Doriti." Zaklope. Nič. Opäť zaklope. "Choď preč." Ozve sa Reiko. "Pusti ma. Prosím." Presviedča ju. "Prečo? Veď máš lepšiu spoločnosť." "Vysvetlím ti to." Povie a po chvíli začuje tiché CINK a otvorí dvere. V izbe svieti len stolná lampa a steny dotvárajú čarovnú atmosféru. Reiko sedí schúlená na posteli. Kyouhei vojde a zamkne za sebou. "Vieš že sa ti ani nečudujem? Oproti mne je krajšia, a viac sexi." Ozve sa Reiko. "Prestaň trepať somariny. Je to obyčajná kurva, ktorá ide len po mojom vzhľade."
Nazúrene povie Kyouhei. "A pre tvoju informáciu, ona sa vrhla na mňa a ona ma pobozkala." "A ty si nič nemohol spraviť." Sarkasticky dopovie Reiko. Kyouhei podíde k nej a donúti ju, aby sa na neho pozrela. "Pozri.. Ja milujem len teba a všetky ostatné baby sú mi ukradnuté. Toto si zapamätaj." Pomaly a jasne jej to povie. "Prečo by si mal mať rád práve mňa?" ešte stále neveriacky povie Reiko. "Lebo ti jediná ma berieš takého aký som. Pozeráš sa na mňa a vidíš moju dušu a nie moju tvár." S úsmevom povie Kyouhei. Reiko konečne začali žiariť oči. Kyouhei ju zdvihne z postele, pritisne si ju bližšie k sebe a dlho, vrúcne ju pobozká. Ten bozk bol plný lásky a nehy. Odrazu ich svieti žiara a počujú hlasné výkriky a búchanie šampanského. Obaja vyjdú na balkóna obdivujú nádherný ohňostroj. Kyouhei Reiko drží pri sebe a do ucha jej zašepká "Šťastný Nový Rok."
povie blondína. Kyouhei ju chytí za krk a vražedným pohľadom povie. " Ak sa o nej ešte raz takto vyjadríš, neručím za seba!" a s znechuteným výrazom ju pustí a rozbehne sa do domu. ´Kde je?´ bezradne behá po dome. ´Jej izba.´ odrazu ho osvieti. Zastane pred jej dverami akúsi ich otvoriť. Zamknuté. "Doriti." Zaklope. Nič. Opäť zaklope. "Choď preč." Ozve sa Reiko. "Pusti ma. Prosím." Presviedča ju. "Prečo? Veď máš lepšiu spoločnosť." "Vysvetlím ti to." Povie a po chvíli začuje tiché CINK a otvorí dvere. V izbe svieti len stolná lampa a steny dotvárajú čarovnú atmosféru. Reiko sedí schúlená na posteli. Kyouhei vojde a zamkne za sebou. "Vieš že sa ti ani nečudujem? Oproti mne je krajšia, a viac sexi." Ozve sa Reiko. "Prestaň trepať somariny. Je to obyčajná kurva, ktorá ide len po mojom vzhľade."
Nazúrene povie Kyouhei. "A pre tvoju informáciu, ona sa vrhla na mňa a ona ma pobozkala." "A ty si nič nemohol spraviť." Sarkasticky dopovie Reiko. Kyouhei podíde k nej a donúti ju, aby sa na neho pozrela. "Pozri.. Ja milujem len teba a všetky ostatné baby sú mi ukradnuté. Toto si zapamätaj." Pomaly a jasne jej to povie. "Prečo by si mal mať rád práve mňa?" ešte stále neveriacky povie Reiko. "Lebo ti jediná ma berieš takého aký som. Pozeráš sa na mňa a vidíš moju dušu a nie moju tvár." S úsmevom povie Kyouhei. Reiko konečne začali žiariť oči. Kyouhei ju zdvihne z postele, pritisne si ju bližšie k sebe a dlho, vrúcne ju pobozká. Ten bozk bol plný lásky a nehy. Odrazu ich svieti žiara a počujú hlasné výkriky a búchanie šampanského. Obaja vyjdú na balkóna obdivujú nádherný ohňostroj. Kyouhei Reiko drží pri sebe a do ucha jej zašepká "Šťastný Nový Rok."



