close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Home Anime Manga Download J/K-pop & J/K Drama & Other & Story

SB ^.^

Na tomto blogu su clanky od 18!!! rokov- yaoi

_____________________________________________________

Splneny sen..Alebo nie??? cast 2.

7. listopadu 2010 v 19:56 | Reiko |  Splneny sen...Alebo nie???
Ahojte, za poslednych 60 hodin som spala asi len7, takze som velmi unavena, tym padom pridavam len kratku cast. Mala som dozvuky a namiesto planovaneho navratu v sobotu som tam zostala az do nedele... :) ale bolo neskutocne dobre:) miluem Cakyho a Naomi :) vazne su to najlepsi ludia ;) ♥ a tu je pribeh:)



Cez ten hluk nezačuli cinkanie kľúčov a otváranie vchodových dvier. Zrazu sa len vo dverách objavia rodičia a súrodencov skoro šľak trafí. Obaja vyzerajú utrápene a smutne.

"Pasy už máte? A čo osobnú hygienu a oblečenie. Peniaze zamenené? Ako som ja vás mohla pustiť?" spustí svoju zvyčajnú pesničku mamina, ktorú obaja počúvajú od vtedy, keď oficiálne bolo potvrdené, že dostali prácu.

"Dúfam, že si tam nenájdete svoje polovičky a svojich úbohých rodičov necháte na SR." Zamračene povie oco.
"Neboj sa, ja som už tri roky bez frajera a nemyslím, že Kórejci majú veľký záujem o Európanky." Rozosmeje sa Paula, no rodina zachytila v jej tóne náznak horkosti. No prejdú cez to a mamina opäť spustí.
"Čo tam budete jesť? Nie ste zvyknutí na ich jedlo. A nebudete sa ani vedieť dohovoriť." A takto to pokračuje. V byte vládne netrpezlivá nálada - kontrola vecí, dobaľovanie a smútok zo strany rodičov a obrovská nedočkavosť od mladých. Ani sa nenazdajú a je čas na odchod.

Presne o 18:00 ich čaká dole taxík, ktorý ich odvezie na letisko. Posledný krát sa pozrú na milovaný domov a vydajú sa v ústrety neznámemu. Cesta prebehne v tichosti. Na letisku si idú zobrať lístky a rodičia ich zatiaľ čakajú v hale. Mamina so slzami v očiach a oco s depresívnym výrazom.

"Dávajte si pozor, nerobte blbosti a hanbu a hlavne sa správajte slušne a nech sa vám nič nestane." Posledný krát pred odletom nakazuje mamina. Oco dokáže len zo seba dostať: "Prosím vás, naozaj si dávajte pozor." Paula pozrie na tabulu odletov.
"Vážne by sme už mali ísť." Povie a v očiach sa jej zalesknú slzy.
"Nebojte sa. Vychovali ste nás výborne tak sa nemáte prečo strachovať." Povie Kubo roztraseným hlasom.
"A máte mail, teraz už aj SKYPE. Budeme stále v kontakte." Dodá Paula. Všetci sa tuho objímu a súrodenci prejdú cez pasovú kontrolu, naposledy sa obzrú a zamávajú na rozlúčku, teraz už plačúcim, rodičom. Prejdú do čakacej sály. "Nenávidím dlhé rozlúčky." Pofňukávala Paula a Kubo ju utešiteľsky objíme.

"No už sedíme tu a ideme si splniť naše sny." Povie. "Tak tomu ver." Konečne sa usmeje Paula. "Ale vážne som zvedavá, ku ktorej skupine nás priradia. Netuším prečo s tým robia také tajnosti."Rýchlo mení tému Paula.
"Vieš že by to zaujímalo aj mňa? Musíme to vyzistiť keď ta prídeme." Uvažuje Kubo.

"Bude to úplne iné. Noví ľudia, iná kultúra ... Bude to skúška ohňom." Uzavrie Paula a obaja sa rozosmejú. Ostatní cestujúci na nich zazerajú no oni si ich nevšímajú. Preruší ich až hlásenie o začiatku nástupu. Pomaly sa nechajú unášať davom do lietadla. Je to Airbus 407. Obaja naň ohromene pozerajú.

"Tak takýmto monštrom sme ešte neleteli." Povie Kubo a Paula len ticho prikyvuje. Letušky ich nasmerujú na miesta, ktoré majú pri okne. K dispozícii majú niečo na počúvanie, dokonca pozerať film, či elekt. zástrčku. Obaja si notebooky nechali vonku, nech ich nemusia potom vyťahovať. K cestujúcim sa prihovorí kapitán a oznámi začiatok letu. Paula, ktorá sedí pri okne pozoruje, ako sa lietadlo pohlo a smeruje na štartovaciu dráhu. Ako sa zvyšuje rýchlosť, tým viac narastá aj jej adrenalín. Keď sa konečne tento obor odlepí od zeme a vzlietne nad z tej výšky maličké Slovensko konečne vydýchne a snaží sa upokojiť jej srdce, ktoré jej ide vyskočiť z hrude. ´Konečne letíme.´ pomyslí si a nahlas povie: "Zbohom Slovensko. Vitaj Kórea."
A Kubo sa len usmeje. Cez let sa nič zaujímavé nestalo. Obaja buď boli na noťasoch, alebo spali.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LiyuMi LiyuMi | Web | 8. listopadu 2010 v 6:12 | Reagovat

Tak hlavně, že bylo dobře ;).. a vyspi se pořádně.. x)

BTW.. Nevím, jestli to mám jen já, ale já tu žádný příběh nemám.. a článek mi končí Písničkou.. x( x//

2 Rin :) Rin :) | Web | 9. listopadu 2010 v 14:46 | Reagovat

paci paci :D a tesi sa na dalsie casti :D * sama so sebou suhlasi- prikyvuje si*

3 Yukiho Yukiho | Web | 30. prosince 2010 v 13:41 | Reagovat

ešte vitaj kórea nie.. lietadlo ešte padne (teda to by určite omieľali moji rodičia) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
free counters