ano konecne som sa k tomu dokopala a hodilato do notasu:) ani netusite kolko ma stalo prehovarania samej seba aby som si za to sadla a napisala pokracovanie :) dufam a peve verim ze sa vam budepacit :) a pesnicka na sprijemnie citania :)
"Ako som ich tak mohla slepo obdivovať? A Onew bol moja platonická láska. Vďaka nemu som bola schopná prekonať
sklamania v láske." Kyslo sa zatvári.
sklamania v láske." Kyslo sa zatvári.
"Aspoň teraz vidím jeho pravú tvár." Zrazu sa jemne prefacká a zavelí si.
"Nemôžeš sedieť na posteli keď je takýto pekný deň! Najprv osprchovať a potom do mesta!" povie a hneď tak aj spraví. Užíva si vodu, jemne sa namaľuje. Do izby vojde len v uteráku a ocitne sa tvárou - tvár
TaeMinovi. Ten celý očervenie.
TaeMinovi. Ten celý očervenie.
"Klo..Klopal som.." začne habkať.
Paula sa rozosmeje.
Paula sa rozosmeje.
"Veď pohode. Potreboval si niečo?" spýta sa a ide zháňať veci do tašiek. TaeMin sa trochu pozbiera.
"Tvoj brat ťa chce videť. Tá istá izba len v druhej chodbe." Povie a ostane stáť ako prikovaný.
"Ďakujem a teraz ak dovolíš by som sa rada aj prezliecť." S úsmevom na perách povie Paula a TaeMin ešte viac očervenie a odíde.
Keď odišiel, Paula sa pozrie do zrkadla, kde ako zbadá, jej tvár pohltila červeň. ´Toto sa mi už nesmie stať! Tých trapasov som si užila dosť doma.´ celá nesvoja sa oblečie, a keď vyjde z izby, už má normálnu farbu tváre. Oblečená do šortiek a tielka slaboružovej farby. V ruke obrovská taška.
"A teraz kade." Zarazí sa pri schodisku a nazerá raz do jednej, raz do druhej chodby. Začuje za sebou kroky, obráti sa uvidí MinHa s obrovským sendvičom v ruke.
"Nevieš kde je Kubo?" spýta sa ho a MinHo hneď nasadí kyslí výraz.
"V izbe." Odvetí a naznačí rukou, že ho má nasledovať .
Zavedie ju do izby, ktorá sa nachádza na druhej chodbe ako Paulina. V izbe sa Kubo prehrabuje po celej izbe rozhádzaných kufroch a na tvári má výraz čistého zúfalstva. MinHo si ľahne na svoju posteľ, predstierajúc, že jeho sa nič netýka, no pritom jeho pohľad pozorne sledoval dianie v izbe.
Zavedie ju do izby, ktorá sa nachádza na druhej chodbe ako Paulina. V izbe sa Kubo prehrabuje po celej izbe rozhádzaných kufroch a na tvári má výraz čistého zúfalstva. MinHo si ľahne na svoju posteľ, predstierajúc, že jeho sa nič netýka, no pritom jeho pohľad pozorne sledoval dianie v izbe.
"Čo je také súrne, že kvôli tomu dostal TaeMin infarkt?" znudene sa pýta Paula a rozhliada sa po izbe.
"Infarkt? No to teraz nie je podstatné." Ani nevzhliadne Kubo od jedného z kufrov a teraz už uštipačne pokračuje: "Ako si si určite všimla, práve sa vybaľujem a namiesto môjho prádla nájdem toto. Nevieš náhodou komu to patrí?" ironicky sa pýta a vytiahne z hlbín kufra čiernu čipkovanú podprsenku. MinHo-ov pohľad preskakuje z Kuba na podprsenku a naspäť, v tvári celý červený, nevediac, či sa má začať smiať, kričať alebo tam ostať sedieť len tak. No jeho farba tváre bol slabý odvar toho, čo sa objavilo na Paule. Pozrela na MinHa, no jeho pohľadu sa radšej vyhla.
"Akoto že ich máš?" ticho sa spýta.
"To by som aj ja rád vedel a ešte kde sú moje?" spýtavým pohľadom sa pozrie na Paulu, ktorá sa snaží ako tak potlačiť červeň, ktorá ovládla jej tvár.
Podíde do polky izby, no nevšimne si objemnú tašku, a zletí na zem. Nadávajúc sa snaží postaviť. "Jakub!! Č o v tom preboha máš?" zúrivo si trie buchnuté miesto a otvorí tašku, z ktorej sa na ňu zaškľabí modelka na titulke PlayBoya. Paula rýchlo prejde zrakom po kôpke zráta ich. 15 Zoberie vrchný, postaví sa a za začudovaného pohľadu MinHa prejde ku Kubovi a treskne ho po hlave a odhodí časopis.
Takže miesto na tvoje poznámky a knihy si si nenašiel," začína zúrivo Paula a MinHo konečne pochopí, keď zdvihne časopis zo zeme, kde pristál , a ešte viac očervenie, "a ja musím vláčiť tvoje poznámky, knihy a podobne, pričom ty si zbalíš toto??" zdrapí ďalší výtlačok a hodí ho do Kuba. Kubo nasadí urazený výraz a bojovo pozrie na Paulu: "Toto je moja najlepšia zbierka. Netvár sa ako neviniatko! Ty si ich taktiež čítala!"-MinHo sa trhne- "A kam si sa vychystala?" A takto oblečená? Vieš že sa máme snažiť zapadnúť." Rýchlo mení tému.
"Veď to nie je až tak zlé." Obzerá sa v zrkadle. "A idem do mesta. Veď tu nebudem celý deň sedieť ako päť peňazí." Dopovie a zbadá zdesené tváre v zrkadle.
"Čože?" naraz sa spýtajú MinHo a Kubo.
"Veď tu nikoho nepoznáš." " A v tomto meste sa stratím aj ja to som tu vyrástol." "A nevieš ani kórejsky."
"Nemala by si ísť sama....."
"Nemala by si ísť sama....."
"Vážne? A ktože so mnou pôjde? Myslíš, že by niektorí z nich bol ochotní. Nevšimol si si ako ma privítali?" ironicky vraví a pritom ukazuje na MinHa, ktorý sa nepokojne zahniezdi. Otočí sa k nemu a nahnevane mu odpovie: "A len pre tvoju informáciu, kórejsky sa učím." Odsekne a MinHo ostane ešte obarenejšie na ňu pozerať, neschopný slovka povedať.
"Nemyslím si a ty toto mesto nepoznáš o nič lepšie ako ja." Uškrnie sa. "Večer sa vidíme." A zmizne z izby.
"Ty ju necháš ísť?" pýta sa MinHo a vidno na ňom, že si robí starosti. Kubo sa len naňho smutne usmeje.
"Má pravdu. A je dospelá. Zostáva mi len dúfať, že sa jej nič nestane. ... Nemôže." A obaja pozerajú, teraz na dokorán otvorené, dvere.
Ako sa dostala do mesta zostane aj pre ňu záhadou. Plná hnevu nasadla na prvý autobus, ktorý prišiel. Precitla až na ruch ulice kam sa dostala. Teraz len stála a nasávala do seba atmosféru. Je to tu úplne iné ako v Bratislave. Väčšie, rušnejšie a zaľudnenejšie. Mrakodrapy sa týčili nad ich hlavami. Všade boli ľudia, vysokí, nízki, tuční no i chudí. Pekní i škaredí. Paula pri svojej výške 1,81 m prevyšovala dievčatá a ženy na neúnosne vysokých opätkoch.
Vošla do jedného z mnoha obchodných domov na ulici a ponorila sa do nákupov. Obstarala si novú kartu a i mobil, pretože jej Nokia 5530 nepodporovala kórejčinu, čo v nasledujúcich mesiacoch by predstavovalo dosť veľký problém. Okrem toho zopár kusov oblečenia a bižutérie. Keď konečne vyjde na ulicu, prekvapene zisťuje, že je podvečer. "Mala by som sa asi vrátiť." Zamyslene povie a zahĺbi sa do myšlienok. Zázrak sa konal opäť a ona sa ocitla pred domom ani nie za pol hodinu.




boze honey...milujem tu pesnicku ked to spievaju este oni dvaja !!! boze waaaaaaa DONG WOON A DOO JOON
to zase budeas mat 5 riadkov len o nich
waaaaaaa oni su uzasny a ta songa..no umrem :)
boe bože ...ach
moj zlatý teraz uz blondaácik DONG WOON
a moj temný chlapček DOO JOON
ach jaj
no k casti : pekneeeeeeeeeeee waaaa
dalej dalej
kedy bude dalsia?
hm hm ?D a ty si citala thake zaujimave casopisy aj v reali ?
