Another one ;)
"Zlatko, my už ideme..." pošepká spiacej Paule mamina do ucha.
"Uhmmm..." zaznie odpoveď Pauly, ktorá sa nehodlá tak skoro ráno prebudiť a ešte z nádherného snu o JinKim a nej.
"A užite si to s Onewom. Veď predsa, budeš mať dva dni voľný byt." Povie jej milovaný braček po kórejsky so šibalským úsmevom. Následne do neho letí prvá vec. Ktorú mala Paula pri ruke a úspešne vankúš ho triafa do hlavy. Pousmeje sa potom, čo začuje bolestný vzdych a prevráti sa na druhý bok.
"Rei... sklapni už konečne!!!!" zareve Paula na andulku, ktorá už pol hodinu vyrevuje na celý byt a nechá ju spať.
"Ak nebudeš ticho, skončíš na pekáči!" vyhráža sa ďalej Paula, no andulka len spustí väčší krik a Paule sa zdá, že sa jej poriadne vysmieva.
"Dobre, spokojný?? Vstávam!!" po chvíli to už úplne vzdá a vykotúľa sa z postele na zem. Pozrie na hodiny na stene a vrhne vražedný pohľad do klietky.
"Pol 10???" zaskučí, " vážne pol 10???? Toto som si od teba nezaslúžila." Zafňuká, no okamžite sa presúva do kúpeľne, kde si dopraje dlhú kúpeľ.
Konečne navoňaná, s čistými vlasmi a v dobrej nálade sa poberie do kuchyne, pretože jej žalúdok sa už začal ozývať. Pripraví si bagetu so salámou, klobáskou a slaninkou, spolu s kyslými uhorkami a čalamádou.
´Konečne poriadne jedlo!´ pomyslí si a hneď sa do nej pustí.
"Ahh.. to bola dobrota..." slastne sa ponaťahuje po tom, čo do seba všetko dostala a pred sebou nechala len prázdny tanier.
"Chalani asi nebudú mať čo jesť..." napadne ju, "Tak sa do niečoho pustíme!" s elánom sa pustí d varenia, čo je u nej vzácnosť, keďže ona variť odmieta.
Pripraví jednoduché orestované mäsko a k tomu jemne opražený chlebík. Ako prílohu im dala taktiež čalamádu a uhorky. Zabalí to a poberie sa k dverám. Zarazí sa pri pohľade do obrovského zrkadla, ktoré majú v jednej z dvoch chodieb. ´Dúfam že nebudú hore.´ zamračene na seba pozerá, no prezliekať sa jej nechce, takže už o chvíľu stojí pred dverami do ich bytu.
"To mám ale ďaleko." Ironicky sa usmeje a potichu vojde. Zamieri si to rovno do kuchyne, kde jedlo položí na stôl.
"Možno sa do vtedy zobudia.." uvažuje nahlas. Nakoniec, keď prehrabala polku kuchyne našla papier a pero. Napísala naň stručný odkaz: "Ak sa niektorý z vás zobudí, tak o 14:00 vás budem čakať pri hlavnom vchode v Auparku. Inštrukcie dole" a nakreslila menšiu mapku s dosť presnými pokynmi, ako sa tam bezpečne dostať a nezablúdiť. Spokojne sa pozrie na svoj výtvor a poberie sa do chodby. Zarazí sa a pozrie na dvere do Onewovej izby. Priblíži sa k nim, uchopí kľučku. V jej vnútri sa odohráva obrovský vnútorný boj, no napokon smutne vzdychne a so zvesenou hlavou odchádza z bytu.
No netuší, že jej počínanie malo svedka. A veľmi dobre zabávajúceho sa. To TaeMin sa zobudil z chalanov ako prvý. V rukách držal mikulášsky darček. Pôvodne plánoval, keď zbadal Paulu, sa jej na to spýtať, no uprednostnil pozorovanie jej reakcií.
Keď začul buchnutie vchodových dverí, postaví sa na to isté miesto, kde pred malou chvíľkou stála nerozhodná Paula, no on na rozdiel od nej potlačí kľučku a potichu vojde do izby. Zbadá zo sna sa usmievajúceho sa Onewa ako leží rozvalený po celej posteli.
"Nemala si sa prečo báť." Potichu sa zasmeje TaeMin a vykradne sa z izby a zatvorí dvere.
Zbadá jedlo na kuchynskom stole, a s chuťou sa do neho pustí. Najprv sa ale s nedôverou pozerá ako na chlebík, tak i na čalamádu a kyslé uhorky, no odhodlá sa ich skúsiť a na jeho prekvapenie mu veľmi zachutili. Dokonca popri jedení dokázal zaregistrovať odkaz, čo im tam Paula nechala a dôkladne ho študuje.
"Mohol by som tam trafiť.." nahlas uvažuje, zatiaľ čo si hladká plné bruško.
"Kam trafiť?" objaví sa pred ním zívajúci MinHo a ako zaregistruje jedlo, okamžite sa do neho pustí. I on s nedôverou pozerá na jemu neznáme jedlá, no TaeMin sa len usmeje.
"Neboj, neotrávi ťa to. Je to výborné.." povzbudí ho a MinHo to skúsi. I jemu to zachutilo.
"Kedy tu bola Paula? A prečo nám nechala tie sladkosti pri posteliach?" Pýta sa MinHo s plnými ústami.
"Pred chvíľou. Mal si ju vidieť ako stále pred dverami do hyungovej izby." Rozosmeje sa TaeMin.
"Stála? Do izby? Onew? Prečo?" nechápavo sa na neho pozerá MinHo. Ten sa na neho skúmavo pozrie.
"Buď ešte stále spíš, alebo si vážne nevšímavý človek. Veď s ním chodí!" Po tomto výroku nastalo prvé dusenie MinHa.
"Čože???" podarí sa mu zo seba vysúkať, keď sa upokojil.
"Preboha. Veď tomu už budú tri mesiace. Od vtedy, čo sa vrátili z Japonska."
"Láskavo si nedomýšľaj. Veď nikomu nič nepovedali." Odvrkne MinHo.
"A to si vravíš jeho kamarát? A nič si si nevšimol? Veď to je očividné! A také isté domýšľanie, že ty a KiBum spolu niečo riešite." Podotkne TaeMin a spôsobí tým druhý záchvat kašľu MinHa. No pokračuje ako by sa nechumelilo.
"Toto je strašné. Ahhh chalpy..." zalomí rukami a vyzerá pri tom tak roztomilo, že MinHo sa začne z schuti smiať a až po hodnej chvíli sa upokojí.
"Tak pôjdeme za Paulou?" spýta sa TaeMin.
"Za Paulou?" spýta sa MinHo nechápavo a TaeMin mi podá odkaz, čo im nechala. Podrobne to preštudoval a pozrie sa na čakajúceho maknaeho. "Myslím, že by sme to mohli zvládnuť." Povie a TaeMin sa rozžiari.
"Perfektné..a ešte čižmy." Pozerá sa Paula na kopec tašiek, v ktorých sa skrývali nové tašky, doplnky a tričká.
Konečne sa nachádzala v jej milovanom Auparku. Tak diametrálne odlišnému od kórejských obchodov. So šťastným úsmevom sa prechádza a vpíja do seba vianočnú atmosféru.
Zamierila do Humanicu, kde si našla nádherné čižmy pod kolená. Plná spokojnosti vyšla a pozrela na hodinky. 13:55.
´Mala by som ísť pozrieť, či niekto príde.´ pomyslí si Paula, hoci neverí, že niekomu sa chcelo vstať.
"Pauly? Ty tu čo robíš??" ozve sa pri nej a následne sa ocitne v tuhom objatí od Simony.
"Ahoj! Včera som len prišla." Povie jej výbornej kamarátke a vášnivej čitateľke jej príbehov.
"A prečo si mi o tom nepovedala? Mohla som pre teba prísť!" vyčítavým hlasom jej povie Sima a Paula sa spolu s ňou vyberie k hlavnému vchodu.
"Neboj nešla so autobusom. Simma, Maťa a Caky pre mňa prišli..."
"Čože?? A to mi nič nepovedali?" zdesene sa pýta.
"Nepovedali nikomu nič. Poprosila som ich o tom. Povie zmierlivo Paula.
"Prečo?"
"Lebo som nechcela, aby ste sa..." začne Paula no nedopovie, pretože Sima zbadá MinHa a TaeMina, bezradne stáť pri informáciách.
"Dozvedeli o nich." Dopovie Paula a Sima sa obráti k nej s neveriacou tvárou.
"Však nesnívam a on je TU!" vykríkne a objíme silne Paulu.
Chalani sa pomaly približovali k babám, nevediac, čo od SImi môžu čakať.



