Home Anime Manga Download J/K-pop & J/K Drama & Other & Story

SB ^.^

Na tomto blogu su clanky od 18!!! rokov- yaoi

_____________________________________________________

Vylet snov - cesta do Seoul 1. cast

12. dubna 2013 v 19:30 | Reiko |  Vylet Snov - dovolenka v Seoul
Rohodla som sa, ze som sa, ze sem napisem moje pocity z nase dovolenky v Seoul. Dufam ze sa vam to bude pacit :) a udem vdacna za vase nazory:)


Deň pred odchodom sme sa veľmi nevyspali, lepšie povedané, spať sme nešli vôbec. Už o tretej v noci sa ozval budík, ktorý oznamoval, že je čas sa prichystať sa na odchod. Cestou na stanicu našťastie nevznikol žiaden problém v podobe vymeškania spoja.
Keď sme nastúpili do vlaku, tak som v duchu tancovala od šťastia, že so sestrou sme donútili maminu kúpiť miestenky. Toľko ľudí v noci vo vlaku som ešte nezažila. Cesta prešla vcelku rýchlo, len na nás už doliehali nervy.


No to by sme neboli my, keby nás hneď po vystúpení neodchytil chlap, z ktorého sa nakoniec vykľul taxikár. Takže sme ho obrátili späť na stanicu (medzi časom nás totižto už nasáčkoval do taxíku a viezol na letisko). Hoci som mu nerozumela ale musel dobre nadávať.
Náš objednaný odvoz sme nakoniec našli po volaniach na centrálu a držaní sa pokynov. Keď sme konečne zbadali vodiča skoro sme od radosti vyskočili z kože. Pohodlne usadení v klimatizovanom minibuse sme ani za pol hodinku boli na letisku.
A až teraz nastali hodiny čakania, lebo lietadlo nám letelo až o tretej a check-in otvárali až o druhej a my sme prišli už okolo pol desiatej. No radšej takto, ako ísť neskorším vlakom a stresovať, či zmeškáme alebo stihneme lietadlo.

Rodičov sme odprevadili k autobusu, ktorý ich zaviezol späť na stanicu a so zovretým srdcom sme sa vrátili späť do haly. Sedeli sme bokom pri pultoch , lebo náš check-in bol úplne na konci. Čas nám ubiehal rýchlo, lebo sme počúvali hudbu a pozorovali davy ľudí, ktorí sa niekam ponáhľali, alebo len tak stáli a čakali, kedy príde na nich čas. Tak ako my.
Plánované otvorenie check-in, ktoré bolo niečo po druhej, posunuli na skorej a keďže sme boli prvé tak sme už o druhej boli úspešne za všetkými možnými kontrolami a len tak sa potulovali po duty free zóne. Ako nervy začali opadať, začínal sa nám ozývať prázdny žalúdok. Tak sme sa vybrali do najlacnejšieho fast food , ktorý sa tam nachádzal a bolo ním KFC.
Keďže neviem ani slovíčko po maďarsky, skončili sme tak, že sme kúpili extra štipľavé kuracie krídelká. Sestra ich odmietla jesť a ja som bola donútená sa obetovať a dojesť ich, lebo som za to vyhodila peniaze. A len sme neuveriteľne pozerali na aziata, ktorý vedľa nás šrotoval to isté ako my bez mihnutia oka. No to sme ani netušili, že toto bude ešte sladké jedlo oproti tomu, čo nás čakalo.
Dlhé dve hodiny čakania som si skrátila spánkom, pričom sestra čítala a dávala pozor. Ani sme sa nenazdali a mohli sme prejsť pasovou kontrolou. Všetko išlo tak rýchlo, alebo lepšie povedané, že som bola v očakávaní a ešte vtedy som neverila, že letíme.
Pri vstupe do lietadla nám skontrolovali letenky a naviedli nás na miesta, kde sme sa konečne usadili do sedadiel.
Let do Dohy prebehol na moje prekvapenie rýchlo. Sestra sedela pri okne a obe sme pozorovali krajinu, ktorá hlboko pod nami sa pomaly menila. Dostali sme večeru a ja som si konečne pozrela Avengers film, hoci s arabskými titulkami xD. Asi v polke cesty ma sestra zrazu zaťahá za rukáv a s uneseným výrazom ukazuje pod seba. Nahnem sa a i ja ostanem ako obarená. Podarilo sa nám vidieť búrku, nad ktorou sme leteli. Bol to neskutočný pohľad, len záblesky, ktorí sa mihali pomedzi oblaky, ktoré sa preváľali jedna cez druhú. Neskutočný pohľad, na ktorý sa dlho nezabúda. Len ma mrzí, že som to nenatočila.
Po dlhej tme, ktorú prebleskovali kde tu svetlá, sa pred nami objavila žiara, ktorá siahala vysoko hore. To sme tušili, že sme sa priblížili k Dohe, ešte aj s predstihom. No odrazu sa lietadlo len otočilo a začalo krúžiť v elipsovitých dráhach. Chúďa sestra už bola biela, lebo nie je príjemné sa pozerať sa na zem s takmer kolmej polohy. Keď nám už konečne dala vež povolenie na pristátie, pilot pristál jemnučko a my sme si mohli vydýchnuť. Prvá časť cesty za nami.
Keď hlavná stewardka oznamovala, koľko je stupňov vonku, myslela som, že som sa prepočula, alebo sa mi to len zazdalo. Že vraj 50 stupňov o polnoci Ha ha dobrý vtip. No smiech ma prešiel, keď som opustila chládok lietadla. Skoro ma na zem zrazila stena vlhkého teplého vzduchu. Viete ako máte v príbehoch scény : bolo také teplo, že sa veci na nás okamžite prilepili a boli sme spotení od hlavy ož po päty? Tak kaé niečo podobné sa stalo i nám. A ja blbec som ešte na sebe mala mikinu... MIKINU!!! V 50 stupňoch... zostali sme stáť vo dverách na chvíľu, so silným nutkaním sa obrátiť späť, no nakoniec sme len rýchlo prebehli už do pripraveného, KLIMATIZOVANéHO autobusu. Pričom sa na nás veľmi dobre zabávali pracovníci, ktorí mali na sebe vesty a vôbec nevyzerali, že im je teplo.

Ako sa autobus pohol, začala okružná cesta okolo letiska v Dohe. Totižto najprv vystúpili cestujúci, pre ktorých to bolo konečná destinácia a potom nás zaviezli na terminál, kde sa prestupovalo na iné lety. A ten bol na opačnom konci. No proste zabáva... jediné šťastie, že sme aspoň nemuseli bzž v tom teple.
Keď sme konečne zastali pred vchodom do termináli, prebehli sme do vnútra. Očakávajúc kontrolu sme sa pozerali okolo seba a videli sme len skenery, pri ktorých stál maximálne jeden človek. Prehnali nás cez ne, pípaš - nevadí. Nič nepozerali len nás súrili, nech sa ponáhľame. Cítila som sa ako dobytok, ktorý naháňajú do kleci.
Kúpili sme si vodu a vyšli sme na druhú poschodie, kde sa nachádzali všetky gates. Vážne, to letisko je stavané pre blbcov. Všade veľké tabule, všetko na jednom mieste a prakticky nulová šanca, aby sa človek stratil.
Zistili sme, že nás gate sa nachádza na opačnom konci, tak sme si sadli k televízoru, kde sme si pozreli news a dávali dokonca aj ukážky z olympiády, čo nám veľmi potešilo. A všade boli nápisy i po arabsky i v angličtine.
Aby som nezabudla.. toalety sú tam katastrofálne.. nie ýe sú špinavé, ale boli tam tri WC na celom poschodí pre všetky dámy.. ako prosím vás.. toto má byť čo???
Keď sme sa asi pol hodinku pred otvorením gatu dostali predeň, sadli sme si a z dlhej chvíle sme sa začali hrať karty. Vyslúžili sme si veľa pohľadov, či len zvedavých alebo poburujúcich, ale nám to bolo jedno. Ako náhle sme sa dostali cez gate, zišli sme do čakacej miestnosti, kde sme poslušne čakali na príchod autobusov, ktoré nám mali odviesť k lietadlo Na naše veľké potešenie sme zistili, že v tom lietadle s nami letelo i kórejské mužstvo (netuším aké), takže som si ich pekne mohla poobzerať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
free counters