Home Anime Manga Download J/K-pop & J/K Drama & Other & Story

SB ^.^

Na tomto blogu su clanky od 18!!! rokov- yaoi

_____________________________________________________

Vylet snov - cesta do Seoul 2. cast

12. dubna 2013 v 20:16 | Reiko |  Vylet Snov - dovolenka v Seoul
Slubena druha cast cesty :)

Ja som nespala, hoci som sa pokúšala, no moje nervy a očakávanie to nedovolili. Len som pozerala filmy, korean fun programs a dokonca tam mali i niekoľko častí z Music Bank. Naslao zopár menších turbulencií, no nič vážne. Sestra pri mne spokojne oddychovala a prespala takmer celý let. Ráno som sa ako väčšina dám a dievčat, dokonca i pánov (veď Kórejci) upraviť a prezliecť na toaletu. Medzi časom začali roznášať raňajky.
Po obede som už netrpezlivo vyzerala pevninu. Ako náhle som zbadala malé ostrovčeky a rybárske lode, moje srdce takmer vyskočilo z hrude. Sme tu.. pomyslela som si a so sestrou sme so zatajeným dychom pozerali ako sa postupne malé ostrovčeky menia na ostrovy a hlboké more na plytčiny. A odrazu len lietadlo začalo klesať a my sme sa ocitli na zemi. Nevedieť či sa smiať alebo plakať od radosti, sme si zobrali všetky veci a vyšli sme rovno do budovy letiska. Skoro som stratila mikinu, no zlatá babička ma zastavila a vrátila mi ju.


Ako sme vošli do budovy, stará dobrá rada : "držte sa davu" sa vyplatila a s nám sme sa presunuli po mnohých eskalátoroch, chodbách až k podzemnému vláčiku, ktorý spájal dve budovy - tú v ktorej sme sa vtedy nachádzali, to bol terminál prichádzajúcich letov, a tú, do ktorej sme sa mali presunúť, hlavná budova letiska. Keďže sme to v tej dobe nevedeli, tak som sa odhodlala a spýtala sa pomocníka a ten nám veľmi ochotne všetko vysvetlil. Tak sme sa odviezli a ocitli sme sa v dlhej chodbe, ktorá viedla k pasovej kontrole. Na jednej strane pohybujúci sa eskalátor a vedľa normálna chodba. Ako jedny z mála sme išli pešo. Cestou sme sa zastavili na toaletách a poviem vám jedno slovo - luxus. Keď si to ale tak zoberiem, tam odvšadiaľ dýchal luxus, morený svet a hlavne všade bolo neskutočne čisto.
Prešli sme pasovou kontrolou, kde od nás chceli odtlačky prstov do databázy, fotka a cenná pečiatka v pase. Prešli sme ďalej a pod nami sa rozliehala obrovská hala, kde boli pásy na ktorých sa odoberala batožina. Našli sme si ten náš a zobrali naše kufre, ktoré tam už na nás čakali. Pred východom do haly sme si v zmenárni zamenili doláre za wony, ktoré nám mali stačiť na lístok do autobusu.
Zastali sme a prešli sme nedýchajúc dverami. Pred nami sa otvoril obrovský priestor plný ľudí, ktorí sa niekam ponáhľali, prišli niekoho vyzdvihnúť. My sme len pozerali s otvorenými očami a vpíjali každý detail. Našťastie dosť rýchlo sme našli stánok, kde predávali lístky na autobul do mesta. Jeden lístok stál 15000 wonov, čo bola ešte primeraná cena, keďže taxík by vás vyšiel na minimálne 30 tis. Predavačka mi vysvetli kde vystúpiť a my sme sa s lístkami presunuli na autobusové nástupište, ktoré bolo hneď za východovými dverami pri stánku. Tam sme si našli číslo nášho autobusu a lúštili sme, kedy by mal prísť. Okamžite sa pri nás objavil starší pán a pýtal sa nás či ideme autobusom. My s nedôverou Sloveniek sme povedali áno. On nám zobral lístok, preštudoval a povedal aj čas, za ktorý by mal prísť autobus. Už s úsmevom sme mu poďakovali a sadli sme si na lavičku a čakali. Najviac nás prekvapilo, že keď sa náš autobus priblížil, ten pán nám prišiel povedať, že to je náš autobus a ešte aj vodičovi povedal niečo v tom zmysle, aby nám pomohol, že sa nevyznáme. Ah a ten pán bol pomocník na letisku.
Vodič nám skontroloval lístky, označil kufre a my sme sa mohli usadiť v autobuse. A opäť sme len pozerali okolo seba s otvorenými ústami. Priestor na nohy, klíma, časopisy, ešte aj tienené okná. No proste krása.
Autobus naštartoval a my sme sa vydali na hodinovú cestu. Všetko okolo seba sme vpíjali, vnímali každý jeden detail. Keď sme konečne vošli do mesta, bola špička, lebo sme dorazili do Seoul okolo 18. Ale nám to vôbec nevadilo, lebo sme len okolo seba pozerali a neverili sme vlastným očiam. Asi až vtedy mi doplo, že sme skutočne tam. V zemi mojich snov.
Vystúpili sme hneď na prvej zastávke - Lexington Hotel. A tam začalo naše blúdenie pri hľadaní hotela. Najprv sme prešli na druhú stranu, kde sa nachádzal kostol, potom sme sa opäť vrátili späť k hotelu. To sa už nad nami zľutoval pracovník hotela a ukázal nám smer, ktorým máme ísť. A teda sme vošli do uličiek medzi vysokými budovami. Našťastie už tam nebolo tak veľa ľudí, no na naše zdesenie sme zistili, že tam prakticky neexistujú chodníky a autá sa musia vyhýbať chodcom. Proste každý si ide ako chce - btw na tento spôsob sa da veľmi ľahko zvyknúť. No ako sme išli tak sme zabočili a nášho hotela nikde. Tak som bola nútená skomoleninou kórejčiny a angličtiny sa spýtať pár robotníkov, ktorí až po chvíli pochopili čo sme chceli a ukázali opačným smerom. A ajhľa.. nás hotel xD Ešte s veľkým nápisom. Milo nás prekvapila ochota ľudí, hoci nevedeli dobre po anglicky, nikdy sa nám neotočili chrbtom.
Keď sme sa konečne dopracovali do hotela, privítali nás s úsmevom recepčné, ktoré sme si odľúbili. Zapísali sme sa, a konečne sme dostali kľúče od nášho pokoja, ktorý sa nachádzal na 9.poschodí. Vyviezli sme sa výťahom a otvorili si izbu. A ostali sme opäť raz stáť s otvorenými ústami. Hoci som myslela, že nás už nič nemôže prekvapiť, mýlila som sa. Pre poriadok, boli sme ubytované v 2-hviezdičkovom hoteli a toto sme mali k dispozícii - plazma, počítač hneď v pokoji, klíma, obrovská kúpeľňa so sprchovým kútom so saunou, vírivka vo vani, wiffi v lobby a bar s reštauráciu pre hosti. Úplne na vrchu sa nachádzal bazén (hoci sme tam neboli). Proste luxus. Každý deň menená postelná bielizeň a čo ma už úplne dorazilo - kozmetika. Pre pánov, dámy, dokonca nám dali aj kefky so zubnou pastou kávu a čaje.
Keď sme sa osviežili, vybrali sme preskúmať najbližšie okolie. Ani nie 5 min cesty od hotela sa nachádzal obrovský park - Youido. Bolo to neskutočné miesto, do ktorého sme sa so sestrou hneď zamilovali a strávili sme tam každý večer. Obrovská plocha, kde sme mohli hrať hosijaký druh športu, na kraji boli inline korčuliari a skateri... mohli sme si požičať bicykle ( čo sme i využili), no i lopty a podobne. Obchod s potrovinami, všade fontánky s vodou Potom za betónom sa nachádzala tráva stromy a príjemné miesto na oddych. A čo sme neskôr zistili, rovno z parku sa dalo prejsť k rieke Hangan. Vedľa parku sa nachádzala KBS a na druhej strane par minút bola SBS. Proste raj na zemi. No nebolo tam veľa panelákov, lebo sme sa nachádzali skôr v Office časti mesta.
Keď sme sa vrátili na hotel, spokojné a šťastné konečne zaľahli do postele.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
free counters